Naživo Bitcoin 58 524 € -0,42 % Ethereum 1 640 € -1,06 % EUR/USD 1,0999 Sadzba ECB 2,50 % Sadzba FED 3,75–4,00 % Inflácia SR 3,1 % Inflácia eurozóna 3,2 %
Akcie 16. novembra 2026 6 min čítania

Až o 74 % menej CO₂: čo digitálne dvojčatá sľubujú priemyslu

Siemens tvrdí, že digitálny prístup pomohol fínskej firme Spinnova znížiť emisie CO₂ o 74 %. Prečo to riešia aj slovenské fabriky a čo ostáva nejasné.

Až o 74 % menej CO₂: čo digitálne dvojčatá sľubujú priemyslu

Až o 74 % menej CO₂: čo digitálne dvojčatá sľubujú priemysluFoto Pixabay

Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie, kde má priemysel na celej ekonomike mimoriadne veľký podiel. Autá, oceľ, chémia a strojárstvo zamestnávajú desaťtisíce ľudí a zároveň vypúšťajú veľkú časť emisií skleníkových plynov. Každá technológia, ktorá sľubuje lacnejšiu a čistejšiu výrobu, sa preto týka aj bežných ľudí. Ovplyvňuje, či fabriky ostanú konkurencieschopné, či udržia pracovné miesta a koľko bude o pár rokov stáť to, čo vyrábajú. Nemecký koncern Siemens teraz vo svojej ponuke pre takzvané udržateľné odvetvia uvádza dve výrazné číslá: 74 % menej CO₂ a takmer 75 % ušetrených surovín. Pozreli sme sa na to, čo za nimi je a čo z nich vyplýva pre Slovensko.

74 %menej CO₂ pri Spinnova podľa Siemensu
<75 %úspora surovín pri 3D tlači (Haddy)
55 %cieľ EÚ na zníženie emisií do 2030
Sledujte Denný kurz vo vyhľadávaní GooglePridajte si nás medzi obľúbené zdroje a naše správy uvidíte medzi top článkami.
Pridať Denný kurz medzi obľúbené zdroje

Čo Siemens vlastne ponúka

Siemens to nazýva „Digital Enterprise“. Ide o prepojenie reálnej výroby s jej digitálnym obrazom, teda digitálnym dvojčaťom. Firma si najprv vo virtuálnom prostredí navrhne a otestuje výrobok, výrobnú linku aj celý dodávateľský reťazec. Až potom míňa peniaze, energiu a materiál vo fyzickom svete. Nástroje na to Siemens združuje pod značkou Siemens Xcelerator, ktorá okrem softvéru a hardvéru zahŕňa aj ekosystém partnerov.

Pojmy v skratke
Digitálne dvojča
Virtuálny model výrobku, linky alebo celej fabriky, na ktorom sa dajú zmeny otestovať skôr, než sa urobia v reálnej výrobe.
CBAM
Uhlíkové clo EÚ. Dovozcovia vybraných komodít platia za emisie obsiahnuté v tovare podobne ako európski výrobcovia.
EU ETS
Európsky systém obchodovania s emisnými povolenkami, v ktorom veľkí znečisťovatelia platia za vypustené tony CO₂.

Hlavná myšlienka je, že udržateľnosť nemá byť samostatné oddelenie s vlastným rozpočtom. Má byť súčasťou bežných rozhodnutí o dizajne, výrobe a logistike. Ak firma vidí celý hodnotový reťazec naraz, vie podľa Siemensu lepšie znižovať uhlíkovú stopu a spotrebu surovín a zároveň zlepšovať hospodárske výsledky. Siemens to zhŕňa tak, že zelené ciele sa majú stať motorom rastu.

Dva príklady, dve čísla

Na svojej stránke Siemens uvádza dva príbehy zákazníkov. Prvým je fínska firma Spinnova, ktorá v úzkej spolupráci so Siemensom vyvinula vlastnú technológiu na výrobu udržateľných vlákien. Pri digitálnom prístupe od začiatku („digital-first“) mala podľa Siemensu vypustiť o 74 % menej CO₂. Druhým je výrobca nábytku Haddy, ktorý vyrába nábytok 3D tlačou. Siemens uvádza, že táto metóda šetrí takmer 75 % surovín.

  • Spinnova (Fínsko): udržateľné vlákna, technológie z portfólia Siemens Xcelerator, podľa Siemensu o 74 % menej CO₂.
  • Haddy: 3D tlačený nábytok, podľa Siemensu úspora surovín takmer 75 %.

Obe čísla treba čítať v správnom kontexte. Ide o marketingový materiál dodávateľa technológie a zdroj nepresne vysvetľuje, s čím sa úspory porovnávajú, ako sa merali ani či ich niekto nezávisle overil. Ide navyše o mladé firmy, ktoré mohli výrobu navrhnúť digitálne od začiatku. Tradičná fabrika s desaťročia starými linkami je v úplne inej situácii.

Prečo by to malo zaujímať slovenský priemysel

Pre slovenských výrobcov je tlak na znižovanie emisií čoraz viac finančný. Európska únia si stanovila cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie aspoň o 55 % oproti roku 1990 a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Veľkí znečisťovatelia platia za emisie cez systém emisných povoleniek EU ETS. Od roku 2026 sa naplno rozbieha aj uhlíkové clo CBAM. Dovozcovia vybraných komodít, napríklad ocele, hliníka, cementu či hnojív, musia za uhlík v dovezenom tovare platiť podobne ako európski výrobcovia.

V praxi to znamená, že presné údaje o uhlíkovej stope konkrétneho výrobku majú čoraz väčšiu hodnotu. Odberatelia v automobilovom priemysle už dnes od dodávateľov bežne žiadajú údaje o emisiách. Malý slovenský dodávateľ dielov, ktorý ich nevie rýchlo a dôveryhodne doložiť, môže v tendroch prehrať. Digitálne nástroje sľubujú najmä toto: merať a vykazovať emisie, nielen ich znižovať.

Čo z toho má bežná domácnosť? Výrobné náklady sa skôr či neskôr premietnu do cien áut, spotrebičov, nábytku alebo stavebných materiálov. Ak priemysel dokáže znížiť spotrebu energie a surovín, zmierni to tlak na ceny. Ak to nedokáže, náklady na emisie zaplatí niekto. Najčastejšie zákazník.

Digitálny prístup verzus klasická fabrika

Na Siemensovom prístupe nie je nová samotná myšlienka simulácie. Inžinieri pracujú s počítačovými modelmi už desaťročia. Nové je, že model zahŕňa celý reťazec od návrhu výrobku cez výrobu až po údaje z prevádzky. Klasický postup často vyzeral tak, že sa vyrobil prototyp, otestoval sa, opravil a vyrobil znova. Každé kolo spotrebovalo materiál, energiu a čas. Digitálne dvojča má veľkú časť týchto pokusov presunúť do počítača.

Klasický vývoj verzus digitálny prístup

Klasická fabrika
  • Fyzické prototypy a opakované testy
  • Každé kolo spotrebuje materiál a energiu
  • Údaje o emisiách sa zbierajú ťažko
Digital-first
  • Návrh a testy vo virtuálnom modeli
  • Prehľad o celom hodnotovom reťazci
  • Jednoduchšie meranie a vykazovanie uhlíkovej stopy
Spracoval Denný kurz

Pri 3D tlači ako v prípade Haddy je logika podobná, len viac fyzická. Namiesto odoberania materiálu z väčšieho bloku sa materiál nanáša len tam, kde je potrebný. Úspora surovín je preto pochopiteľná. Otázkou ostáva, pri akých objemoch, výrobkoch a materiáloch sa to oplatí.

Kde sú limity a otvorené otázky

Podľa nás je smer, ktorý Siemens opisuje, vecne správny. Bez dobrých údajov sa dekarbonizácia riadi naslepo. Kľúčová otázka je však návratnosť pre stredné a menšie firmy. Licencie na softvér, senzory, integrácia so starými systémami a najmä ľudia, ktorí s tým vedia pracovať, nie sú lacné. Dá sa čakať, že najrýchlejšie sa takéto riešenia ujmú vo veľkých nadnárodných závodoch, ktoré majú na Slovensku aj tak silné väzby na materské firmy. Menší domáci dodávatelia môžu zaostávať.

Kedy sa investícia do modernizácie vráti?

Vypočítajte, za ako dlho sa investícia vráti pri očakávaných ročných úsporách.

€
€
Otvoriť plnú kalkulačku s vysvetlením →

Otvorené zostávajú aj ďalšie otázky:

  • Do akej miery sa úspory zo startupov ako Spinnova alebo Haddy dajú zopakovať v ťažkom priemysle, napríklad v oceliarstve či chémii?
  • Kto bude vlastniť a kontrolovať priemyselné údaje, ak výroba závisí od jednej platformy?
  • Ako veľmi sa firma pri takom hlbokom prepojení stane závislou od jedného dodávateľa?
  • Budú úspory emisií z digitálnych modelov akceptovať regulátori a odberatelia bez nezávislého overenia?

Odpovede na tieto otázky zdroj neprináša a jednoznačné zatiaľ nie sú ani v odbornej diskusii.

Čo sledovať v najbližších týždňoch

Siemens bude technológie predvádzať na veľtrhu automatizácie SPS v Norimbergu od 24. do 26. novembra 2026, v hale 11 a aj online. Takéto veľtrhy sú dobrým miestom na sledovanie, či sa z ukážkových projektov stávajú bežné riešenia pre priemysel. Pre slovenské firmy bude podstatnejšie, ako v praxi pobeží CBAM, ako sa bude vyvíjať cena emisných povoleniek a či štát či eurofondy podporia digitalizáciu aj u menších výrobcov. Až tieto faktory ukážu, či pre slovenský priemysel bude „zelený rast“ skutočným obchodným argumentom, alebo hlavne nákladom navyše.

Často kladené otázky

Čo je Siemens Xcelerator?

Je to portfólio softvéru, hardvéru a partnerského ekosystému Siemensu na digitalizáciu priemyslu, vrátane nástrojov pre digitálne dvojčatá.

Sú úspory 74 % CO₂ a takmer 75 % surovín nezávisle overené?

Zdroj to neuvádza. Ide o čísla z materiálu Siemensu o vybraných zákazníkoch, preto ich treba čítať ako príklady, nie všeobecné pravidlo.

Prečo je téma dôležitá pre Slovensko?

Slovenská ekonomika stojí vo veľkej miere na priemysle. S emisnými povolenkami a uhlíkovým clom CBAM má uhlíková stopa výrobkov čoraz priamejší vplyv na náklady a konkurencieschopnosť.

Upozornenie. Obsah slúži na vzdelávacie a informačné účely a nie je investičným, daňovým ani právnym poradenstvom. Investovanie nesie riziko straty a minulé výnosy nezaručujú tie budúce.

Zdieľať článok
Autor

Redakcia Denného kurzu

Pripravujeme prehľadné správy a vysvetlenia z trhov, ekonomiky a osobných financií. Texty držíme jednoduché, s kontextom a bez zbytočného žargónu.

O redakcii →

Denný súhrn správ na e-mail

Každé ráno hlavné správy, trhy a graf dňa. Zadarmo, odhlásiť sa môžete kedykoľvek.

Odoslaním súhlasíte so zasielaním denného súhrnu. Prevádzkovateľ: Affiliate media s. r. o.