Čierna Hora je bližšie k EÚ. Predbežne uzavrela už 21 z 33 rokovacích kapitol

Spomedzi kandidátov na vstup do Európskej únie postupuje najrýchlejšie Čierna Hora. Predbežne uzavrela ďalšie tri rokovacie kapitoly, takže z celkových 33 jej zostáva otvorených už len dvanásť. Brusel zároveň čoraz otvorenejšie hovorí, že rozširovanie dnes nie je len technickou agendou, ale geopolitickou nevyhnutnosťou.

Čo znamená uzavretie kapitoly

Prístupové rokovania sa delia na tematické kapitoly, ktoré pokrývajú celé spektrum európskeho práva: od voľného pohybu tovaru a kapitálu cez hospodársku súťaž a dane až po justíciu a základné práva. Kandidátska krajina musí v každej oblasti zosúladiť svoju legislatívu s pravidlami Únie a preukázať, že ich vie aj reálne uplatňovať.

Slovo „predbežne“ tu nie je formalita. Kapitola sa považuje za definitívne uzavretú až na konci celého procesu a členské štáty ju môžu v prípade potreby znovu otvoriť. Aj tak je však 21 uzavretých kapitol výrazný posun, ktorý Čiernu Horu radí na čelo skupiny západobalkánskych kandidátov.

• predbežne uzavreté kapitoly: 21
• celkový počet rokovacích kapitol: 33
• kapitoly, ktoré ešte zostávajú: 12

Malá ekonomika s eurom v peňaženke

Z ekonomického hľadiska je Čierna Hora zvláštnym prípadom. Euro používa ako svoju menu už viac než dve desaťročia, hoci nie je členom eurozóny a nemá zastúpenie v orgánoch Európskej centrálnej banky. Ide o jednostranné rozhodnutie z čias, keď krajina nahradila juhoslovanský dinár najprv nemeckou markou.

Členstvo v EÚ by síce automaticky neznamenalo formálny vstup do eurozóny, bolo by však nevyhnutné vyriešiť, ako sa tento stav zosúladí s európskymi pravidlami. Pre domácnosti a firmy by sa denne používaná mena nezmenila, inštitucionálny rámec okolo nej by sa však zmenil zásadne.

Hospodárstvo krajiny s približne šesťstotisíc obyvateľmi stojí vo veľkej miere na cestovnom ruchu, službách a investíciách do nehnuteľností a infraštruktúry. Plné začlenenie do jednotného trhu, väčší prístup k európskym fondom a väčšia právna istota sú faktory, ktoré zahraniční investori pri malých trhoch tradične sledujú.

Rozširovanie ako geopolitická téma

Po ruskej invázii na Ukrajinu sa prístup Únie k rozširovaniu citeľne zmenil. Kým predtým rokovania so západným Balkánom roky stagnovali, dnes v Bruseli prevláda názor, že vákuum v regióne by mohli vyplniť iné mocnosti. Čierna Hora je pritom členom NATO a v zahraničnej politike sa dlhodobo zosúlaďuje s postojmi EÚ.

Krajina je oficiálnym kandidátom od roku 2010 a prístupové rokovania otvorila v roku 2012. Dlhé obdobie bez väčšieho pokroku sa zlomilo v roku 2024, keď Únia potvrdila, že Podgorica splnila priebežné kritériá v oblasti právneho štátu. Odvtedy začala kapitoly uzatvárať rýchlejšie.

Čo ešte zostáva

Najťažšia časť cesty nemusí byť za ňou. Medzi otvorenými témami zostávajú oblasti, v ktorých Brusel žiada nielen nové zákony, ale aj preukázateľné výsledky, napríklad v boji proti korupcii a organizovanému zločinu či pri nezávislosti justície. Na záver musia prístupovú zmluvu jednomyseľne schváliť všetky členské štáty a ratifikovať ich parlamenty.

Ak sa súčasné tempo udrží, Čierna Hora môže byť prvou krajinou, ktorá vstúpi do Únie od pristúpenia Chorvátska v roku 2013. Pre Úniu by to bol signál, že rozširovanie stále funguje, a pre región dôkaz, že reformy sa vyplácajú.