Írske predsedníctvo navrhuje osekať budúci rozpočet EÚ o 159 miliárd eur

Debata o tom, koľko peňazí bude mať Európska únia k dispozícii v nasledujúcom desaťročí, má nový podklad. Írsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ, predstavilo v sobotu v Bruseli koncept budúceho dlhodobého rozpočtu. Podľa nemeckej agentúry DPA je o približne 159 miliárd eur skromnejší ako pôvodný návrh Európskej komisie. Ide o prvý konkrétny pokus predsedníctva priblížiť sa k dohode, ktorú bude treba nájsť medzi všetkými členskými štátmi.

Čo je viacročný finančný rámec

Viacročný finančný rámec (VFR) je sedemročný rozpočtový plán Únie. Neurčuje každoročné výdavky do posledného eura, ale stanovuje stropy pre jednotlivé oblasti, napríklad kohéznu politiku, poľnohospodárstvo, výskum či vonkajšiu činnosť. Ročné rozpočty EÚ sa potom musia pohybovať v týchto mantineloch. Aktuálne rokovania sa týkajú obdobia, ktoré nasleduje po roku 2027.

Komisia pritom predložila v lete 2025 najambicióznejší návrh v histórii, s celkovým objemom takmer dvoch biliónov eur. Zdôvodňovala ho novými prioritami, ako sú obrana, konkurencieschopnosť európskeho priemyslu či podpora Ukrajiny, a zároveň potrebou začať splácať spoločný dlh, z ktorého sa financoval plán obnovy po pandémii.

Prečo predsedníctvo siaha po škrtoch

Úloha predsedajúcej krajiny je hľadať strednú cestu. Rozpočet Únie musí jednomyseľne schváliť Rada, teda všetkých 27 vlád, a následne s ním musí vysloviť súhlas Európsky parlament. Každý štát má teda v praxi právo veta.

Členské krajiny sa v debatách o rozpočte tradične delia na dva tábory:

• čistí platitelia, ktorí do spoločnej pokladnice odvádzajú viac, ako z nej dostávajú, a dlhodobo tlačia na menší a efektívnejší rozpočet,
• krajiny súdržnosti, ktoré výrazne čerpajú z kohéznych fondov a spoločnej poľnohospodárskej politiky a od Bruselu očakávajú zachovanie podpory,
• Európsky parlament, ktorý zvyčajne žiada skôr vyšší než nižší objem prostriedkov.

Návrh írskeho predsedníctva sa tak dá čítať ako signál smerom k čistým platiteľom, ktorým sa pôvodný rámec Komisie zdal príliš veľkorysý. Zároveň ide o otvárací bod ďalšieho vyjednávania, nie o konečné číslo.

Čo to môže znamenať pre Slovensko

Pre Slovensko, ktoré patrí medzi významných príjemcov eurofondov, je výška budúceho rozpočtu citlivou otázkou. Od celkového objemu peňazí sa odvíja, koľko bude môcť krajina čerpať na infraštruktúru, regionálny rozvoj či podporu poľnohospodárov. Rozhodujúce však nebude len celkové číslo, ale aj to, v ktorých kapitolách by sa škrtalo a ako sa zmení spôsob rozdeľovania prostriedkov.

Rokovania o dlhodobom rozpočte EÚ sa v minulosti spravidla ťahali mnoho mesiacov a dohoda prichádzala až na nočných samitoch lídrov. Dá sa očakávať, že ani tentoraz to nebude inak. Koncept írskeho predsedníctva tak skôr otvára ďalšie kolo diskusie o tom, koľko si Únia môže dovoliť a za čo chce v budúcnosti platiť.