Kedy je akcia drahá: P/E, peňažné toky a ďalšie ukazovatele

Otázka, či je akcia drahá alebo lacná, patrí medzi najčastejšie, ktoré si investori kladú. Odpoveď však nie je v samotnej cene na obrazovke. Akcia za niekoľko eur môže byť predražená a akcia za stovky eur výhodná. Rozhoduje vzťah medzi cenou a tým, čo za ňu dostávame, teda ziskami, tržbami, majetkom a budúcimi peňažnými tokmi firmy.

V tomto článku prejdeme základné nástroje, ktoré pomáhajú odhadnúť, či trh za akciu nežiada priveľa. Žiadny z nich nie je dokonalý ani nedá jednoznačnú odpoveď. Spolu však tvoria rámec, vďaka ktorému sa rozhodnutia opierajú o čísla, a nie o pocit.

Cena akcie sama osebe nehovorí nič

Cena jednej akcie závisí od toho, na koľko kusov je firma rozdelená. Ak spoločnosť urobí split a z jednej akcie spraví desať, cena za kus klesne na desatinu, no hodnota firmy sa nezmení. Porovnávať akcie podľa ceny za kus preto nemá zmysel.

Užitočnejšia je trhová kapitalizácia, teda cena akcie vynásobená počtom akcií. Ukazuje, koľko by stála celá firma. Ani tá však nestačí. Treba ju dať do pomeru s niečím, čo firma vytvára, a na to slúžia oceňovacie ukazovatele.

Pomer ceny k zisku (P/E)

Najznámejším ukazovateľom je P/E, teda pomer ceny akcie k zisku na akciu. Vyjadruje, koľko investori platia za jedno euro ročného zisku. Ilustračný príklad: ak firma zarobí na akciu 2 eurá a akcia stojí 30 eur, P/E je 15. Pri nezmenenom zisku by teda trvalo pätnásť rokov, kým by firma „zarobila“ svoju cenu.

Vyššie P/E zvyčajne znamená, že trh očakáva rast ziskov alebo považuje firmu za stabilnú a kvalitnú. Nižšie P/E môže naznačovať podhodnotenie, no rovnako aj obavy z budúcnosti. Rozlišujeme aj historické P/E, ktoré vychádza zo ziskov za uplynulé obdobie, a forwardové P/E, ktoré pracuje s odhadmi analytikov. To druhé závisí od toho, či sa odhady naplnia.

Keď zisk nestačí: P/S, P/B a EV/EBITDA

Zisk býva rozkolísaný a niektoré firmy, najmä rýchlo rastúce, zatiaľ žiadny nemajú. Vtedy pomáhajú iné pohľady. Pomer ceny k tržbám (P/S) ukazuje, koľko platíme za euro obratu. Hodí sa pri mladých firmách, no prehliada, či z tržieb nakoniec niečo zostane.

Pomer ceny k účtovnej hodnote (P/B) porovnáva trhovú cenu s vlastným kapitálom v súvahe. Tradične sa používa pri bankách, poisťovniach či firmách s veľkým hmotným majetkom. Pri technologických spoločnostiach, ktorých hodnota spočíva v softvéri, značke či know-how, toho veľa nepovie.

Ukazovateľ EV/EBITDA berie do úvahy aj dlh. Hodnota podniku (EV) zahŕňa kapitalizáciu a čistý dlh, EBITDA je prevádzkový zisk pred úrokmi, daňami a odpismi. Vďaka tomu sa lepšie porovnávajú firmy s odlišnou mierou zadlženia.

Rast mení pravidlá hry

Firma s vysokým P/E nemusí byť drahá, ak jej zisky rýchlo rastú. Preto vznikol ukazovateľ PEG, ktorý delí P/E očakávaným tempom rastu ziskov. Ilustračný príklad: P/E 30 pri očakávanom raste 30 % ročne dáva PEG 1, rovnaké P/E pri raste 10 % ročne dáva PEG 3. Prvý prípad pôsobí rozumnejšie.

Háčik je v tom, že rast je odhad, nie fakt. Čím väčšia časť ceny stojí na budúcom raste, tým citlivejšie akcia reaguje na sklamanie. Ak sa očakávania nenaplnia, cena môže výrazne klesnúť aj pri inak solídnych výsledkoch.

Peňažné toky a vnútorná hodnota

Účtovný zisk sa dá ovplyvniť rôznymi účtovnými postupmi, peniaze na účte už ťažšie. Mnohí analytici preto sledujú voľný peňažný tok, teda hotovosť, ktorá firme zostane po pokrytí prevádzky a investícií. Pomer kapitalizácie k voľnému peňažnému toku, prípadne jeho prevrátená hodnota, výnos z voľného peňažného toku, ukazuje, koľko hotovosti dostávame za zaplatenú cenu.

Najkomplexnejším prístupom je model diskontovaných peňažných tokov (DCF). Odhaduje budúce peňažné toky a prepočítava ich na dnešnú hodnotu. Výsledkom je odhad vnútornej hodnoty, s ktorou porovnávame trhovú cenu. Model je však len taký dobrý, aké sú vstupy. Malá zmena predpokladu rastu alebo diskontnej sadzby dokáže výsledok výrazne posunúť.

Porovnávajme jablká s jablkami

Ukazovateľ bez kontextu je len číslo. Rôzne odvetvia majú prirodzene odlišné úrovne ocenenia. Pomaly rastúce energetické firmy či utility sa zvyčajne obchodujú pri nižších násobkoch než softvérové spoločnosti. Priame porovnanie by viedlo k chybným záverom.

Zmysel majú tri typy porovnania: s podobnými firmami v rovnakom odvetví, s vlastnou históriou danej akcie a so širším trhom. Ak je akcia výrazne drahšia než konkurencia aj než jej vlastný dlhodobý priemer, oplatí sa hľadať dôvod. Niekedy existuje, napríklad vyššie marže či silnejšia pozícia na trhu. Inokedy ide len o optimizmus.

Najčastejšie pasce pri hodnotení

Prvou je takzvaná hodnotová pasca. Akcia vyzerá lacno, lebo sa firme zhoršuje podnikanie a zisky budú klesať, takže nízky násobok je napokon oprávnený. Druhou je cyklickosť. Pri cyklických firmách býva P/E najnižšie na vrchole cyklu, keď sú zisky rekordné, a najvyššie v útlme. Treťou sú jednorazové položky, napríklad predaj divízie, ktoré zisk dočasne nafúknu.

Za pozornosť stojí aj kvalita súvahy. Dve firmy s rovnakým P/E môžu niesť úplne odlišné riziko, ak je jedna bez dlhov a druhá výrazne zadlžená.

Odpoveď na otázku, či je akcia drahá, nedáva jedno číslo, ale skladačka viacerých pohľadov. Násobky ako P/E poskytujú rýchly prvý dojem, peňažné toky a DCF hlbší pohľad a porovnanie s odvetvím a históriou potrebný kontext. Kľúčové je pochopiť, aké očakávania sú v cene zahrnuté a či sú realistické. Lacná akcia nie je automaticky dobrá investícia a drahá nemusí byť zlá. Dôležitejšie než nájsť dokonalý ukazovateľ je pýtať sa, za čo vlastne platíme.

Tento článok slúži výlučne na všeobecnú edukáciu a nie je investičným odporúčaním. Investovanie je spojené s rizikom a hodnota investície môže klesať aj stúpať.