Slovenská zbrojárska výroba sa posúva od subdodávok k partnerstvám, inováciám však chýbajú prepojenia

Európske investície do obrany v posledných rokoch výrazne rastú a slovenský zbrojársky priemysel z toho profituje. Podstatnejšia ako samotný objem zákaziek je však zmena postavenia domácich výrobcov. Prezident Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu SR Pavol Čahoj v rozhovore pre reláciu Defence News na TA3 uviedol, že slovenské podniky sa postupne posúvajú z úlohy subdodávateľov k partnerstvu s veľkými nadnárodnými spoločnosťami.

Od komponentov k vlastnej pridanej hodnote

Dlho platilo, že slovenské fabriky v obrannom priemysle dodávali najmä diely a polotovary, pričom konečný produkt, značka aj väčšina zisku zostávali u zahraničného odberateľa. Podľa Čahoja sa tento model mení. Domáce firmy dnes vedia ponúknuť aj unikátne produkty a služby, vďaka ktorým sa pri rokovaniach s veľkými koncernmi dostávajú do silnejšej pozície.

Ich dôležitou výhodou je spoľahlivosť. V čase, keď európske armády doplňujú zásoby a výrobcovia zápasia s úzkymi miestami v dodávkach, má veľkú hodnotu dodávateľ, ktorý zákazky plní včas a v požadovanej kvalite. Slovenské podniky sa podľa šéfa združenia v tomto smere osvedčili ako stabilný článok výrobného reťazca.

Prečo na tom záleží pre ekonomiku

Prechod od subdodávok k partnerstvu nie je len otázkou prestíže. Má priame ekonomické dôsledky:

• vyššia pridaná hodnota – na vlastných riešeniach a službách firmy zarábajú viac ako na výrobe dielov podľa cudzej dokumentácie,
• silnejšia vyjednávacia pozícia – partner, ktorého ťažko nahradiť, môže ovplyvniť podmienky spolupráce,
• dlhodobejšie kontrakty – zapojenie do vývoja a väčších programov prináša stabilnejšie zákazky ako jednorazové objednávky,
• kvalifikované pracovné miesta – vývoj a sofistikovaná výroba zamestnávajú technikov a inžinierov, nielen operátorov liniek.

Slovensko má v zbrojárstve dlhú tradíciu, siahajúcu do čias, keď bola krajina významným výrobcom techniky v rámci bývalého Československa. Súčasný rast dopytu po munícii a obrannej technike v Európe jej dáva šancu na túto tradíciu nadviazať, tentoraz s ambíciou zaujať v dodávateľských reťazcoch vyššie postavenie.

Kde Slovensko zaostáva

Na otázku, či sa zo Slovenska stáva zbrojárska veľmoc, však Čahoj neodpovedá jednoznačne. Za najväčšiu slabinu odvetvia považuje vedu, výskum a inovácie. Problémom podľa neho nie je len nedostatok peňazí, ale najmä slabá komunikácia medzi tromi stranami, ktoré by mali spolupracovať:

• firmami, ktoré vyrábajú a poznajú trh,
• vysokými školami a výskumnými pracoviskami, ktoré majú odborné kapacity,
• koncovým používateľom, teda najmä armádou, ktorá vie, čo v praxi potrebuje.

Ak tieto strany nemajú vzájomný kontakt, výskum sa môže uberať smerom, o ktorý nie je na trhu záujem, a firmy zasa nedokážu včas reagovať na meniace sa potreby ozbrojených síl. Práve inovácie pritom rozhodujú o tom, kto bude v budúcnosti technológie vyvíjať a kto ich bude iba vyrábať.

Rozhodujúce budú najbližšie roky

Členské štáty NATO sa zaviazali výrazne zvýšiť výdavky na obranu a Európska únia pripravuje nástroje na financovanie spoločného obstarávania a posilnenie vlastnej obrannej výroby. Pre slovenských výrobcov to znamená príležitosť, ale aj ostrejšiu konkurenciu, keďže kapacity rozširujú výrobcovia v celej Európe.

Či si slovenské firmy udržia doterajší posun, bude podľa slov šéfa združenia závisieť najmä od toho, či sa podarí prepojiť výrobu s výskumom a s požiadavkami armády. Bez toho hrozí, že po odznení súčasnej konjunktúry zostane slovenský obranný priemysel spoľahlivým, no ľahko nahraditeľným dodávateľom.