Tri nové manuály MF SR: účtovanie eurofondov má ísť viac automaticky

Slovensko patrí dlhodobo ku krajinám, ktoré majú s čerpaním eurofondov problém. Diskusia sa väčšinou točí okolo projektov, verejných obstarávaní a termínov. Menej sa hovorí o tom, čo sa deje, keď peniaze naozaj pritečú: niekto ich musí zaúčtovať, spárovať s pohľadávkami, zahrnúť do účtovnej závierky a pripraviť podklady pre Európsku komisiu. Práve tejto časti sa týkajú tri nové manuály, ktoré Ministerstvo financií SR zverejnilo v sekcii európskych fondov pre programové obdobie 2021 – 2027.

Prečo by to malo zaujímať aj daňovníka

Eurofondy nie sú len peniaze z Bruselu. Každý projekt má aj národné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu a pri chybách hrozí, že výdavok Komisia neuzná. V takom prípade ho zvyčajne zaplatí štát, teda v konečnom dôsledku daňovníci. Presné a včasné účtovníctvo je preto jednou z poistiek, aby sa nezrovnalosti zachytili skôr, než sa z nich stanú nevyplatené žiadosti alebo finančné opravy.

Program Slovensko, ktorý v období 2021 – 2027 zastrešuje väčšinu eurofondov, pracuje s objemom v miliardách eur. Pri takom množstve transakcií má aj malé zlepšenie v spracovaní dát reálny význam. Každý ručne prepisovaný bankový výpis je príležitosťou na preklep, oneskorenie či nesúlad medzi tým, čo je na účte, a tým, čo je v účtovníctve.

Čo konkrétne ministerstvo zverejnilo

Na stránke ministerstva sú v zozname manuálov vydaných v roku 2026 uvedené tri dokumenty. Všetky sa viažu na informačný systém účtovania fondov ISUF a na aktuálne programové obdobie:

• Manuál 2/2026 sa venuje automatickému účtovaniu bankových výpisov.
• Manuál 3/2026 opisuje automatické účtovanie opravných položiek a koncoročných operácií.
• Manuál 4/2026 rieši vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov.

Spoločné majú to, že hovoria o automatizácii alebo štandardizácii krokov, ktoré sa v účtovníctve opakujú. Podrobný obsah, technické parametre ani termíny nasadenia z verejne dostupného zoznamu nevyplývajú. Pre presné detaily treba siahnuť po samotných dokumentoch.

Tri oblasti, kde sa stráca čas aj presnosť

Bankové výpisy. Každý pohyb na účtoch, cez ktoré tečú eurofondy, sa musí v účtovníctve objaviť správne a včas. Keď sa výpis spracuje automaticky, systém pohyby priradí k účtovným prípadom podľa vopred daných pravidiel. Ručná práca sa obmedzí na výnimky. Podobný princíp dávno používajú firmy aj banky, vo verejnej správe však takýto prechod zvyčajne trvá dlhšie.

Opravné položky a koncoročné operácie. Opravné položky vyjadrujú, že časť pohľadávok nemusí byť zaplatená, napríklad keď prijímateľ musí vrátiť neoprávnene použité peniaze a nie je isté, či to urobí. Koncoročné operácie zase uzatvárajú účtovné obdobie. Obe činnosti sú citlivé, lebo priamo ovplyvňujú obraz, ktorý účtovná závierka dáva o hospodárení s fondmi.

Vzájomné započítanie. Keď má štát voči prijímateľovi pohľadávku a zároveň mu má niečo vyplatiť, dajú sa obe sumy za určitých podmienok vzájomne započítať. Nemusia sa posielať peniaze tam a späť. Zjednodušene ide o to isté, ako keď si dvaja známi namiesto dvoch prevodov vyrovnajú len rozdiel. Pri eurofondoch však treba presne dodržať pravidlá a takúto operáciu správne zachytiť v účtovníctve.

Čo sa mení oproti minulosti

Programové obdobie 2014 – 2020 sprevádzali kritika komplikovanej administratívy, roztriešteného riadenia a pomalého čerpania. Pre obdobie 2021 – 2027 sa Slovensko rozhodlo väčšinu prostriedkov zlúčiť pod jeden program, čo malo riadenie zjednodušiť. Automatizácia účtovných procesov do tejto logiky zapadá: menej ručných zásahov, jednotné postupy a lepšia dohľadateľnosť.

Pre porovnanie s bežnou domácnosťou: kto si vedie rozpočet ručne v zošite, po čase zistí, že údaje nesedia s výpisom z banky. Kto používa aplikáciu, ktorá platby kategorizuje sama, rieši už len pár nezaradených položiek. Štát robí s eurofondmi podobný krok, len v oveľa väčšom rozsahu a s prísnejšími pravidlami auditu.

Aj v ostatných členských štátoch EÚ platí, že výdavky z kohéznej politiky prechádzajú kontrolou a overovaním a krajiny musia Komisii predkladať účtovné podklady. Ako ďaleko je Slovensko v automatizácii v porovnaní s inými krajinami, z dostupných zdrojov nevieme spoľahlivo posúdiť. Je to však legitímna otázka pre ďalšiu verejnú diskusiu.

Náš pohľad: krok správnym smerom, no rozhodne prax

Podľa nás ide o rozumný, hoci nenápadný krok. Automatické účtovanie výpisov, opravných položiek a zápočtov nevyrieši hlavné problémy slovenských eurofondov, teda slabú pripravenosť projektov a zdĺhavé obstarávanie. Môže však uvoľniť kapacity ľudí, ktorí dnes trávia čas rutinnými operáciami, a znížiť riziko účtovných chýb. Dá sa čakať, že prínos bude najviditeľnejší pri koncoročnej uzávierke, keď sa práca na fondoch tradične kumuluje.

Kľúčová otázka je, ako hladko sa nové postupy uchytia v praxi. Automatizácia je len taká dobrá, ako sú dobré pravidlá a vstupné dáta. Ak sú údaje z bankových výpisov či o prijímateľoch neúplné, systém chybu nevyrieši, len ju rýchlejšie prenesie ďalej. Rovnako dôležité bude, či ľudia, ktorí so systémom pracujú, dostanú dostatočné zaškolenie.

Možné scenáre a otvorené otázky

V optimistickom scenári sa nové postupy rýchlo udomácnia, uzávierky sa skrátia a údaje o čerpaní budú spoľahlivejšie. To by pomohlo aj pri komunikácii s Komisiou a pri plánovaní štátneho rozpočtu. V opatrnejšom scenári môže prechod na automatické spracovanie sprevádzať obdobie dolaďovania, keď sa ručné kontroly ešte nezrušia a nové pravidlá sa budú upravovať podľa skúseností.

Niekoľko otázok zostáva otvorených:

• V zverejnenom zozname figurujú manuály 2/2026 až 4/2026, chýba však manuál 1/2026. Nie je jasné, či nebol zverejnený, alebo sa nachádza v inej časti webu.
• Zo zoznamu nevyplýva, od kedy sa nové postupy reálne uplatňujú a či nahrádzajú staršie verzie.
• Neznáme sú aj prípadné náklady na úpravu systému a merateľné ciele, napríklad o koľko sa má skrátiť spracovanie.

Pre bežného človeka teda nejde o zmenu, ktorú by pocítil v peňaženke hneď. Týka sa však kvality správy verejných peňazí, ktoré sa v nasledujúcich rokoch premietnu do investícií po celom Slovensku. Keď sa táto správa robí presnejšie, je menšie riziko, že niektoré výdavky nakoniec uhradí štátny rozpočet namiesto európskych zdrojov.