Trump ohlásil dohodu o ruskej nafte. Zelenskyj hovorí o daroch pre Kremeľ

Americký prezident Donald Trump ohlásil dohodu, ktorej predmetom je ruská nafta. Od Kyjeva prišla ostrá reakcia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa BBC označil krok za darček pre Vladimira Putina. Dohodu opísal ako investíciu do vojny, ktorá sa musí ukončiť, a nie predlžovať. Spor ukazuje, ako úzko súvisí obchod s energetickými komoditami s geopolitikou a s financovaním konfliktu, ktorý trvá už piaty rok.

Prečo sa rieši práve nafta

Nafta je jedným z najdôležitejších ropných produktov svetového hospodárstva. Poháňa nákladnú dopravu, poľnohospodárske stroje, lodnú dopravu aj veľkú časť priemyslu. Rusko patrilo pred vojnou k najväčším vývozcom tohto paliva a výrazný podiel jeho exportu smeroval do Európy.

Investícia do vojny, ktorá sa musí ukončiť, nie predlžovať.— Volodymyr Zelenskyj, prezident Ukrajiny

Po invázii na Ukrajinu sa obchodné toky zásadne zmenili. Európska únia zakázala dovoz ruských ropných produktov po mori a skupina G7 zaviedla cenové stropy. Ruské palivá sa preto presunuli k odberateľom v Ázii, na Blízkom východe, v Afrike a Latinskej Amerike. Často pritom ide o dlhšie a drahšie trasy aj o tzv. tieňovú flotilu tankerov.

Kyjev: peniaze pre vojnový rozpočet

Výhrady Ukrajiny vychádzajú z jednoduchej úvahy. Predaj ropy, plynu a ropných produktov je pre Moskvu jedným z kľúčových zdrojov príjmov štátneho rozpočtu, z ktorého sa financuje aj armáda. Každý kanál, ktorý ruským energiám uľahčí cestu na trh alebo im zlepší cenu, Kyjev vníma ako priamu podporu vojnového úsilia.

Zelenskyj preto dohodu nepovažuje len za obchodnú transakciu. Podľa neho ide o politický signál, ktorý môže oslabiť tlak na Kremeľ v čase, keď sa diskutuje o podmienkach ukončenia bojov.

• Energie sú pre Rusko hlavným zdrojom exportných príjmov.
• Sankcie a cenové stropy majú tieto príjmy znižovať.
• Uvoľnenie obchodu s ruskými palivami Kyjev chápe ako oslabenie tohto tlaku.

Čo to môže znamenať pre trh

Na trhu s naftou je ponuka už dlhší čas citlivá. Vplývajú na ňu výpadky rafinérií, útoky na energetickú infraštruktúru aj zmeny v sankčných režimoch. Akýkoľvek posun vo zväzku Washingtonu s ruskými palivami preto obchodníci sledujú pozorne. Môže zmeniť trasy tankerov, prepravné náklady aj rozdiely medzi cenami ropy a hotových produktov.

Zostáva otázne, ako na krok zareagujú európski spojenci USA. Európa svoju závislosť od ruských energií v posledných rokoch výrazne znížila a sankčnú politiku voči Moskve doteraz nezmiernila. Rozchádzajúce sa prístupy Washingtonu a Bruselu by mohli skomplikovať koordináciu sankcií, ktoré účinne fungujú len vtedy, keď ich dodržiava čo najviac krajín.

Energetika ako nástroj vyjednávania

Trumpova administratíva v minulosti voči ruskému energetickému sektoru siahla po tvrdších opatreniach, no zároveň opakovane naznačovala ochotu k obchodným dohodám ako súčasti širšieho vyjednávania. Ohlásená dohoda o nafte zapadá do tohto kurzu, v ktorom sa obchod s komoditami stáva nástrojom diplomacie.

Pre Ukrajinu je to však opačný signál, než aký od svojho najväčšieho spojenca očakáva. Najbližšie týždne ukážu, či dohoda zostane ojedinelým krokom, alebo naznačuje širšiu zmenu prístupu USA k ruským energiám. To by malo dosah na diplomaciu aj na globálny trh s palivami.