Američania míňajú vyše dvakrát rýchlejšie, než im rastú príjmy

Z každých sto dolárov, ktoré americkým domácnostiam v septembri zostali po zaplatení daní, si v priemere odložili len zhruba 3,80 dolára. Všetko ostatné išlo na nákupy tovarov a služieb, úroky a ďalšie platby. Najnovšie údaje amerického Úradu pre ekonomickú analýzu (BEA) ukazujú, že spotreba v najväčšej ekonomike sveta stále ťahá. Čoraz viac sa však opiera o tenšiu finančnú rezervu, nie o rýchlejšie rastúce príjmy.

Čo znamená 3,8 percenta pre bežnú domácnosť

Miera úspor je jednoduchý ukazovateľ. Vyjadruje, akú časť disponibilného príjmu, teda príjmu po zaplatení daní, domácnosti neminú. Podľa BEA dosiahla v septembri 3,8 percenta a úspory domácností v absolútnom vyjadrení 911,1 miliardy dolárov. V reči rodinného rozpočtu: domácnosť s čistým mesačným príjmom 4 000 dolárov, ktorá by sa správala presne ako americký priemer, by si mesačne odložila približne 152 dolárov.

Taká suma nenecháva veľa priestoru na väčší neplánovaný výdavok, napríklad opravu auta alebo výpadok príjmu na niekoľko týždňov. Priemer navyše zakrýva veľké rozdiely. Domácnosti s vyššími príjmami si spravidla odkladajú výrazne viac, kým tie s nižšími často minú takmer všetko, čo zarobia. Celkové číslo preto hovorí skôr o správaní ekonomiky ako celku než o situácii konkrétnej rodiny.

Príjmy rastú pomaly, výdavky vyše dvakrát rýchlejšie

Jadrom septembrovej správy je nepomer dvoch čísel. Osobné príjmy Američanov stúpli o 54,5 miliardy dolárov, čo je mesačný rast o 0,2 percenta. Disponibilný príjem pribudol o 52,7 miliardy, tiež o 0,2 percenta, takže dane si z prírastku zobrali necelé dve miliardy. Výdavky na osobnú spotrebu však stúpli o 113,1 miliardy dolárov, teda o 0,5 percenta. Celkové osobné výdavky vrátane úrokov a transferov vzrástli o 113,0 miliardy.

Z jednoduchej aritmetiky vyplýva, že rozdiel medzi rastom disponibilného príjmu a rastom výdavkov, zhruba 60 miliárd dolárov, museli domácnosti pokryť z toho, čo by inak ušetrili. September teda nebol mesiacom, keď si Američania mohli dovoliť viac, pretože viac zarobili. Bol to mesiac, keď míňali viac, hoci ich príjmy rástli len mierne. Či to bolo dobrovoľné rozhodnutie, alebo nutnosť, z čísel nevyčítame.

Ide navyše o nominálne údaje. Časť rastu výdavkov môže odrážať vyššie ceny, nie väčší objem nakúpených vecí. Koľko z toho pripadá na infláciu, z uvedených čísel priamo nezistíme. Odpoveď dáva cenový index osobnej spotreby, ktorý BEA zverejňuje v rámci tej istej správy a ktorý americký Fed považuje za svoje preferované meradlo inflácie.

Ako nízko je dnešná miera úspor v porovnaní s minulosťou

Historický kontext ukazuje, prečo číslo 3,8 percenta púta pozornosť. Pred pandémiou sa miera úspor amerických domácností pohybovala okolo siedmich percent. Na jar 2020, keď ľudia sedeli doma a štát rozdával priame podpory, vyskočila nad 30 percent: domácnosti nemali kde míňať a peniaze sa hromadili na účtoch. V ďalších rokoch tieto takzvané nadmerné úspory postupne zmizli vo vyšších cenách a v dobiehanej spotrebe.

Dnešná úroveň je teda zreteľne pod predpandemickým normálom. Podobne nízke hodnoty mali USA v rokoch pred finančnou krízou v roku 2008, keď spotrebu poháňal aj rast cien nehnuteľností a ľahko dostupný úver. Porovnanie s Európou je ešte výraznejšie. Miera úspor domácností v eurozóne vychádza podľa Eurostatu dlhodobo výrazne vyššie, hoci metodiky oboch štatistík nie sú úplne totožné a priame porovnanie treba brať s rezervou. Rozdiel však dobre ilustruje odlišné návyky: Američania viac míňajú, Európania viac odkladajú.

Prečo by to malo zaujímať aj Slovensko

Spotreba domácností tvorí zhruba dve tretiny amerického hrubého domáceho produktu. Keď Američania míňajú, podporujú nielen domácich obchodníkov, ale aj dopyt po dovoze vrátane európskeho tovaru. Slovenská ekonomika je silno otvorená a závislá od exportu, najmä automobilového priemyslu. Priamy vývoz do USA síce netvorí väčšinu slovenského exportu, nepriamo však od amerického dopytu závisí cez nemeckých a ďalších európskych odberateľov. Silný americký spotrebiteľ je preto pre slovenské fabriky skôr dobrou správou, slabnúci by bol varovaním.

Druhý kanál vedie cez menovú politiku. Silné výdavky pri pomalšie rastúcich príjmoch môžu udržiavať tlak na ceny, a to ovplyvňuje rozhodovanie Fedu o úrokových sadzbách. Od nich sa odvíja kurz dolára voči euru, ceny komodít aj nálada na svetových finančných trhoch. S tými sú prepojené aj investície a dôchodkové fondy slovenských sporiteľov.

A napokon je tu lekcia pre vlastnú peňaženku. Domácnosť, ktorej výdavky rastú rýchlejšie ako príjem, si môže krátkodobo dopriať vyšší životný štandard, no zmenšuje si rezervu na horšie časy. Platí to v Ohiu rovnako ako v Žiline.

Tri scenáre na najbližšie mesiace

• Príjmy dobehnú výdavky. Ak trh práce zostane pevný a mzdy začnú rásť rýchlejšie, súčasné tempo spotreby môže byť udržateľné a miera úspor sa stabilizuje.
• Domácnosti pribrzdia. S tenkou rezervou môžu ľudia začať míňať opatrnejšie. To by spomalilo rast americkej ekonomiky a následne aj dopyt po dovoze.
• Spotreba na dlh. Ak by domácnosti udržiavali vysoké výdavky najmä vďaka úverom, krátkodobo by to podporilo rast, no zvýšilo by to ich zraniteľnosť pri prípadnom ochladení ekonomiky.

Podľa nás je septembrový údaj skôr varovným signálom než dôvodom na poplach. Jeden mesiac s výrazne rýchlejšou spotrebou ešte nemusí znamenať trend a mesačné odhady BEA sa pri ďalších zverejneniach často revidujú. Ak by sa však rozdiel medzi rastom príjmov a výdavkov opakoval aj v ďalších mesiacoch, dá sa čakať, že priestor na ďalšie znižovanie úspor sa bude zužovať. Kľúčová otázka je, či americkí spotrebitelia míňajú z dôvery v budúce príjmy, alebo preto, že im rastúce náklady nedávajú na výber.

Čo zostáva otvorené

Viacero dôležitých vecí zo septembrových čísel nevyčítame. Prvou je inflácia: bez cenového indexu osobnej spotreby nie je jasné, aká časť rastu výdavkov znamená reálne viac nakúpeného tovaru a služieb. Druhou je rozloženie, teda či úspory klesajú plošne, alebo najmä v niektorých príjmových skupinách. Treťou je reakcia Fedu, ktorý bude údaje o spotrebe a cenách vyhodnocovať spolu s vývojom na trhu práce.

Pre slovenského čitateľa z toho vyplýva najmä jedno: americký spotrebiteľ zostáva motorom svetovej ekonomiky, no jeho rezerva je tenká. Ďalšie mesačné správy ukážu, či ide o krátkodobý výkyv, alebo o začiatok obdobia, keď sa americké domácnosti budú musieť viac uskromniť.