Sporiaci účet po rokoch záporných sadzieb: na čo sa dnes pozerať

Pre bežnú slovenskú domácnosť je sporiaci účet často prvým a jediným miestom, kde ležia odložené peniaze. Banky to vedia, a tak ponuky typu „sporenie pre každého“, s akou na svojom webe vystupuje aj Poštová banka, cielia na ľudí, ktorí chcú mať úspory bezpečne a po ruke. Samotná stránka banky v dostupnom podklade nezverejňuje konkrétne sadzby ani podmienky. Pre čitateľa je preto užitočnejšie pochopiť, od čoho úrok na sporiacom účte závisí, koľko z neho ostane po zdanení a infláciii a kedy už bankové sporenie nestačí.

Od záporných úrokov k štyrom percentám a späť

Kto si odkladal peniaze v rokoch 2019 až 2022, pamätá si obdobie, keď sa na vkladoch nedalo zarobiť takmer nič. Hlavná depozitná sadzba Európskej centrálnej banky bola v tom čase záporná, na úrovni -0,5 %. Banky museli za prebytočnú likviditu uloženú v centrálnej banke platiť, a tak nemali dôvod ponúkať klientom zaujímavé úroky.

Zlom prišiel v lete 2022, keď ECB pod tlakom rekordnej inflácie začala sadzby zvyšovať. Depozitná sadzba sa v roku 2023 vyšplhala na 4 %, čo bolo najviac v histórii eura. Banky na Slovensku postupne zvyšovali úroky na sporiacich účtoch a termínovaných vkladoch, hoci často s oneskorením a nie v plnej miere. Od roku 2024 ECB sadzby opäť znižovala a v polovici roka 2025 sa depozitná sadzba dostala na 2 %. Pre sporiteľov to znamená, že obdobie najštedrejších ponúk je za nami.

Čo znamená sporenie „pre každého“

Banky dnes súperia o vklady najmä jednoduchosťou: účet si možno otvoriť online, peniaze sú dostupné a podmienky majú byť zrozumiteľné. Pre klienta však nie je rozhodujúci marketingový slogan, ale niekoľko konkrétnych parametrov, ktoré treba hľadať v cenníku a obchodných podmienkach:

• či je úroková sadzba garantovaná, alebo ju banka môže kedykoľvek zmeniť,
• či platí na celý zostatok, alebo len do určitej sumy,
• či je viazaná na ďalšie podmienky, napríklad vedenie bežného účtu alebo pravidelný vklad,
• či je akciová a po niekoľkých mesiacoch klesne,
• ako často sa úrok pripisuje a či výber peňazí niečo stojí.

Práve tieto detaily často rozhodujú o tom, či je ponuka výhodná, viac než samotné číslo v reklame. Konkrétne podmienky produktov Poštovej banky je potrebné overiť priamo v jej aktuálnych dokumentoch.

Inflácia a daň: koľko z úroku naozaj ostane

Úrok uvedený v ponuke je hrubý. Na Slovensku sa z úrokov na vkladoch odvádza zrážková daň vo výške 19 %, ktorú banka strhne automaticky, takže klient ju nemusí uvádzať v daňovom priznaní. Ak účet ponúka napríklad 2 % ročne, po zdanení zostane približne 1,62 %.

Druhým faktorom je inflácia. Ak ceny rastú rýchlejšie ako čistý úrok, kúpna sila úspor klesá, aj keď suma na účte rastie. Slovensko to pocítilo v rokoch 2022 a 2023, keď inflácia výrazne prevyšovala úroky na vkladoch. K cenovému vývoju prispelo aj zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 % na 23 % od januára 2025. Pre sporiteľa je preto dôležité sledovať reálny výnos, teda čistý úrok mínus infláciu, nielen nominálne číslo.

Istota vkladu: 100 000 eur na klienta a banku

Silnou stránkou bankového sporenia je ochrana vkladov. Vklady v bankách na Slovensku sú chránené prostredníctvom Fondu ochrany vkladov do výšky 100 000 eur na jedného vkladateľa v jednej banke. Ide o harmonizované európske pravidlo, takže podobnú ochranu majú sporitelia v celej Európskej únii.

Ak má domácnosť úspory vyššie ako táto hranica, dá sa ich rozdeliť medzi viac bánk. Treba si však overiť, či viaceré značky nepatria pod tú istú banku s jednou licenciou, pretože limit sa počíta na banku, nie na produkt.

Kde sú hranice sporiaceho účtu

Sporiaci účet plní najmä úlohu finančnej rezervy. Peniaze sú dostupné, chránené a ich hodnota nekolíše. Práve preto je však výnos obmedzený a z dlhodobého pohľadu často nestačí ani na udržanie kúpnej sily. Pri cieľoch vzdialených desať a viac rokov, napríklad pri sporení na dôchodok, sa domácnosti zvyčajne pozerajú aj na iné formy, ako sú druhý a tretí dôchodkový pilier, termínované vklady či podielové fondy. Tie však prinášajú iné riziká a iné pravidlá a nie sú priamou náhradou rezervy.

Podľa nás je kľúčová otázka, ako si domácnosť rozdelí úspory podľa účelu. Peniaze na nečakané výdavky patria tam, kde sú bezpečné a rýchlo dostupné, a v tejto úlohe má sporiaci účet stále zmysel. Problém nastáva, keď na ňom roky ležia aj úspory, ktoré domácnosť v dohľadnom čase nepotrebuje. Dá sa čakať, že s nižšími sadzbami bude tento rozdiel ešte citeľnejší.

Čo ďalej: scenáre a otvorené otázky

Vývoj úrokov na vkladoch bude aj naďalej závisieť od rozhodnutí ECB. Ak sa inflácia v eurozóne udrží blízko cieľa 2 %, dá sa čakať skôr stabilné prostredie bez výrazného rastu úrokov na sporiacich účtoch. Ak by inflácia znova zrýchlila, centrálna banka by mohla sadzby zvyšovať a banky by časom nasledovali. Pri prudšom spomalení ekonomiky by naopak mohli sadzby ďalej klesať.

Otvorených otázok zostáva niekoľko. Ako rýchlo budú slovenské banky premietať prípadné zmeny sadzieb ECB do úrokov pre klientov? Udržia si konkurenčný boj o vklady, alebo sa ponuky postupne zjednotia na nižšej úrovni? A dokážu domácnosti, ktoré si počas inflačných rokov zvykli porovnávať ponuky, udržať tento návyk aj v pokojnejšom období? Odpovede na ne rozhodnú o tom, koľko si slovenskí sporitelia na úrokoch v najbližších rokoch skutočne zarobia.