Šéf Riksbanky o bankách: jednoduchšie pravidlá, silná odolnosť

Cena hypotéky, úrok na termínovanom vklade či ochota banky požičať malej firme nevznikajú v izolácii. Do veľkej miery ich ovplyvňuje to, aké pravidlá musia banky dodržiavať: koľko vlastného kapitálu majú držať, aké rezervy tvoriť a koľko administratívy zvládnu. Preto stojí za pozornosť, keď sa k bankovej regulácii vyjadruje šéf centrálnej banky, aj keď sedí v Štokholme a nie v Bratislave. Riksbanka v kalendári oznámila, že guvernér Erik Thedéen bude hovoriť o bankovej regulácii na podujatí Bankmöte 2026, ktoré organizuje švédske bankové združenie Bankföreningen.

Čo o prejave vieme a čo zatiaľ nie

Zdroj je veľmi strohý. Podľa záznamu v kalendári Riksbanky z 5. novembra 2026 vystúpi guvernér na výročnom bankovom stretnutí a zhrnutie prejavu zverejní Riksbanka na svojom webe. K tomu pribúda názov správy: „Jednoduchšia regulácia tam, kde sa dá, veľká odolnosť, keď je to potrebné.“

To je všetko, čo je overiteľné. Nepoznáme konkrétne návrhy, nevieme, ktoré pravidlá by sa podľa guvernéra mali zjednodušiť ani kde by sa naopak nemalo ustupovať. Nebudeme preto hádať, čo vo vystúpení odznie. Môžeme však vysvetliť, prečo je takéto posolstvo v súčasnej európskej debate typické a čo by sa za ním mohlo skrývať.

Prečo sa o zjednodušovaní hovorí práve teraz

Po finančnej kríze z rokov 2008 – 2009 prešli banky v celom svete zásadnou prestavbou pravidiel. Základným rámcom sú štandardy Bazilejského výboru, známe ako Basel III, ktoré sa do EU prenášajú cez nariadenie a smernicu o kapitálových požiadavkách. Cieľom bolo, aby banky mali dosť kapitálu na pokrytie strát a aby ich pád nemusel platiť daňový poplatník.

Za pätnásť rokov sa však pravidlá výrazne rozrástli. Banky aj dohľadové orgány sa opakovane sťažujú na rastúcu administratívnu záťaž, ktorú malé a stredné inštitúcie znášajú relatívne ťažšie ako veľké skupiny. V Európe sa téma zjednodušenia a konkurencieschopnosti dostala do politickej agendy aj v súvislosti s diskusiou o financovaní ekonomiky a investícií. Nie je preto prekvapujúce, že aj centrálni bankári hľadajú spôsob, ako byť voči pravidlám kritickí a zároveň nepodkopať dôveru v stabilitu.

Druhá polovica názvu prejavu, odolnosť „keď je to potrebné“, sa dá čítať ako pripomienka, že zjednodušovanie nemá oslabiť kľúčové poistky. Ide o rovnováhu, ktorá je v praxi najťažšia: čo je nadbytočná byrokracia a čo je poistka, ktorá sa ukáže ako nenahraditeľná až v kríze.

Čo to znamená z pohľadu Slovenska

Slovensko nepatrí do švédskeho regulačného prostredia, ale väčšina základných pravidiel pre banky je v eurozóne a širšie v EU spoločná. Slovenské banky sú navyše z veľkej časti súčasťou väčších zahraničných skupín a dohľad nad nimi vykonáva Národná banka Slovenska v rámci európskeho systému. Čo sa deje s debatou o regulácii v iných krajinách, preto môže mať nepriamy vplyv aj na domáci trh.

Pre bežnú domácnosť sa to prejaví troma cestami:

• Cena úverov. Vyššie kapitálové požiadavky môžu banky premietnuť do marží, nižšie ich môžu uvoľniť. Konkrétny efekt je však vždy zmesou regulácie, úrokových sadzieb a konkurencie, takže ho nemožno odčítať z jednej zmeny pravidiel.
• Dostupnosť financovania. Ak sa zníži administratívna záťaž, menšie banky môžu mať väčší priestor na úvery. Zároveň by sa mala zachovať dôvera, že vklady a bankový systém vydržia šok.
• Stabilita v zlých časoch. Domácnosti si to uvedomia až vtedy, keď sa banka dostane do problémov. Kvalita pravidiel sa preto neposudzuje podľa dobrých rokov, ale podľa toho, ako systém zvládne zlé.

Dve strany jednej mince

Debata o „jednoduchšej regulácii“ býva často prezentovaná ako súboj medzi bezpečnosťou a rastom. Realita je zložitejšia. V nasledujúcom prehľade ide o všeobecné argumenty, ktoré sa v odbornej diskusii objavujú, nie o tvrdenia z prejavu guvernéra.

Zjednodušenie môže mať zmysel tam, kde sa pravidlá prekrývajú, kde sú nároky na reporting neprimerané veľkosti banky alebo kde sa rovnaká informácia vyžaduje viackrát. Naopak, odolnosť je najdôležitejšia pri kapitáli a likvidite, teda pri tom, či banka vydrží stratu a či dokáže zvládnuť náhly odliv peňazí. Práve to sa ukázalo v kríze v roku 2008 a pri bankových turbulenciách v roku 2023.

Scenáre a otvorené otázky

Keďže prejav ešte nepoznáme, má zmysel pýtať sa, kam sa môže debata uberať. Dá sa čakať, že hlavný dôraz bude na tom, aby zjednodušenie nezmenilo úroveň ochrany, ale len spôsob, akým sa k nej dospeje.

• Optimistický scenár: pravidlá sa spresnia a zredukuje sa duplicitná administratíva bez zníženia kapitálových a likviditných rezerv. Banky ušetria náklady a systém ostane rovnako odolný.
• Opatrný scenár: zjednodušenie sa zastaví na politickom kompromise a zmeny budú skôr kozmetické. Banky budú naďalej kritizovať záťaž a regulátori budú varovať pred uvoľnením.
• Rizikový scenár: v snahe podporiť rast sa postupne oslabia poistky a ich absencia sa ukáže až v ďalšej kríze. Na tento typ rizika upozorňujú ekonómovia pri každom uvoľňovaní pravidiel.

Otvorených otázok je viac. Ktoré konkrétne pravidlá považuje guvernér za zbytočne zložité? Má sa zjednodušovanie týkať najmä menších bánk, alebo celého sektoru? A ako sa zosúladí prístup jednej krajiny s širším európskym a medzinárodným rámcom, v ktorom sa pravidlá nemenia na národnej úrovni samostatne? Na tieto otázky odpovie až zverejnené zhrnutie.

Náš pohľad

Podľa nás je najzaujímavejšie samotné formulovanie názvu. Nehovorí o menej regulácii, ale o jednoduchšej, a súčasne zdôrazňuje odolnosť. Dá sa čakať, že ide o snahu povedať, že kvalita pravidiel je dôležitejšia než ich počet. Kľúčová otázka je, či sa dá toto posolstvo premeniť na konkrétne zmeny, ktoré neoslabia dôveru vkladateľov ani investorov. Kým neuvidíme text prejavu, bude rozumné nepripisovať guvernérovi viac, než čo skutočne povedal.

Pre čitateľa na Slovensku je užitočné sledovať aj to, ako na takéto signály zareagujú európske inštitúcie a Národná banka Slovenska. Rozhodujúce nebudú jednotlivé vyhlásenia, ale to, čo sa nakoniec zapíše do európskych pravidiel. Tie potom určujú, koľko kapitálu musia banky držať a za akých podmienok požičiavajú.