Británia drží sadzby, ale hrozí sprísnenie: čo to znamená pri rastúcej inflácii v eurozóne

Menový výbor Bank of England (BoE) v stredu rozhodol ponechať kľúčovú úrokovú sadzbu na úrovni 3,75 %. Rozhodnutie padlo pomerom hlasov 6 ku 3, pričom traja členovia výboru presadzovali okamžité zvýšenie na 4 %. Guvernér BoE Andrew Bailey zároveň naznačil, že k sprísneniu menovej politiky môže dôjsť na niektorom z nasledujúcich zasadnutí, ak sa nezlepší vývoj inflácie.

Dôvodom sú predovšetkým rastúce náklady na energie spôsobené vojnou na Blízkom východe. Podľa Baileyho tieto výkyvy zatiaľ ovplyvnili ceny a mzdy v Británii len obmedzene, no čím dlhšie budú pretrvávať, tým väčší bude ich dosah na infláciu. To by podľa neho mohlo centrálnu banku prinútiť zvýšiť sadzbu, aby sa inflácia vrátila k dvojpercentnému inflačnému cieľu Bank of England.

Horšia inflačná prognóza aj napriek lepšiemu rastu

Nová prognóza BoE je v otázke cien výrazne pesimistickejšia než tá z júla. Vtedy banka očakávala, že inflácia dosiahne vrchol koncom tohto roka na úrovni 3,2 %. Teraz počíta s tým, že rast cien bude pokračovať a začiatkom budúceho roka prekročí 4 %. V auguste dosiahla britská inflácia 3,1 %.

Paradoxne, výhľad reálnej ekonomiky sa zlepšil. Zatiaľ čo v júlovej prognóze BoE počítala s rastom hospodárstva v treťom štvrťroku o 0,1 %, teraz odhaduje rast na 0,4 %. Banka zároveň upravila plán znižovania objemu nakúpených štátnych dlhopisov a zatiaľ zastaví ich predaj na trhu.

Pre nového britského premiéra Andyho Burnhama a ministra financií Johna Healeyho prichádza varovanie o možnom zvýšení sadzieb v nevhodnom čase. Healey má koncom októbra predložiť návrh rozpočtu na budúci rok, a vyššie sadzby by tak sťažili financovanie štátneho dlhu aj splácanie úverov pre domácnosti a firmy.

Eurozóna má podobný problém, len s iným tempom

Podľa údajov Eurostatu sa medziročná inflácia v eurozóne v auguste zrýchlila na 3,2 % z júlových 2,9 %. Konečné číslo bolo o niečo miernejšie než rýchly odhad, ktorý ukazoval 3,3 %. V celej Európskej únii inflácia stúpla na 3,2 % z 3 % v predchádzajúcom mesiaci. Na Slovensku sa naopak medziročná inflácia podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien v auguste mierne spomalila na 3,1 % z júlových 3,2 %.

Najvýraznejšie k rastu cien v eurozóne prispeli služby, ktoré pridali 1,43 percentuálneho bodu, nasledovali energie s príspevkom 1,29 bodu. Priemyselné tovary prispeli 0,3 bodu a potraviny, alkohol a tabak 0,22 bodu. Medzi krajinami s najnižšou infláciou boli Švédsko (0,3 %), Estónsko (1,3 %) a Česko (1,5 %), naopak najvyššiu zaznamenali Rumunsko (6,3 %), Litva (5,6 %) a Cyprus (5,2 %).

• Británia: sadzba 3,75 %, inflácia 3,1 %, prognóza nad 4 % začiatkom budúceho roka
• Eurozóna: inflácia zrýchlila na 3,2 % v auguste
• Slovensko: inflácia sa spomalila na 3,1 % z júlových 3,2 %

Prečo je to dôležité aj pre slovenský štátny dlh

Vývoj úrokových sadzieb a inflácie v Európe sa premieta aj do nákladov, za ktoré si požičiava Slovensko. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozornila, že ak by sa riziková prirážka slovenských dlhopisov zvýšila len o 0,1 percentuálneho bodu, štát by po plnom premietnutí do dlhového portfólia zaplatil na úrokoch navyše približne 91 miliónov eur ročne, čo predstavuje 0,06 % hrubého domáceho produktu. Riziková prirážka je rozdiel medzi úrokom, ktorý za pôžičku platí Slovensko, a úrokom najbezpečnejších krajín eurozóny, medzi ktoré patrí Nemecko, Luxembursko a Holandsko.

Ak by rastúca inflácia v eurozóne viedla k sprísneniu politiky Európskej centrálnej banky, zvýšili by sa výnosy štátnych dlhopisov v celom bloku vrátane Slovenska. V kombinácii s vysokým slovenským ratingovým rizikom by to znamenalo drahšie financovanie štátneho dlhu, čo sa v konečnom dôsledku prejaví aj v rozpočte a v priestore na verejné výdavky.

Čo to znamená pre vás

Pre slovenského sporiteľa a investora je dôležité sledovať, že inflácia v eurozóne v auguste opäť zrýchlila na 3,2 %, čo znižuje reálnu hodnotu úspor držaných v hotovosti alebo na bežných účtoch s nízkym úročením. Ak inflácia v eurozóne bude pokračovať v raste podobne ako v Británii, môže to tlačiť na vyššie výnosy dlhopisov a drahšie úvery aj na Slovensku. Zároveň rastúca riziková prirážka slovenského dlhu znamená, že štát bude mať menej priestoru na výdavky, čo sa môže premietnuť do daní, odvodov alebo tempa konsolidácie verejných financií v nasledujúcich rokoch.