Brusel poslal Ukrajine ďalších 1,24 miliardy eur, Rusko zároveň zaútočilo raketami aj dronmi

Európska komisia v stredu uvoľnila pre Ukrajinu ďalších 1,24 miliardy eur. Peniaze sú súčasťou podpornej pôžičky v celkovom objeme 90 miliárd eur, ktorú Únia vyčlenila na financovanie krajiny v rokoch 2026 a 2027. Načasovanie platby má aj symbolický rozmer: prišla v rovnaký deň, keď Rusko podniklo rozsiahly kombinovaný útok na ukrajinské územie.

Útok v deň platby

Ruská armáda pri útoku nasadila naraz niekoľko typov zbraní – balistické rakety, strely s plochou dráhou letu aj bojové drony. Takáto kombinácia je pre ukrajinskú protivzdušnú obranu mimoriadne náročná, pretože jednotlivé prostriedky letia rôznou rýchlosťou, vo vrstvách a z rôznych smerov.

Rusko pokračuje v stratégii teroru.— Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie

Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová reagovala vyhlásením, že Rusko pokračuje v stratégii teroru. Brusel tak opäť spojil finančnú pomoc s politickým odkazom, že podpora Kyjeva nie je jednorazovým gestom, ale dlhodobým záväzkom.

Čo je 90-miliardový balík

Úver na roky 2026 a 2027 predstavuje jeden z hlavných pilierov, na ktorých stojí ukrajinský štátny rozpočet v najbližších dvoch rokoch. Lídri Únie sa naň dohodli koncom minulého roka po zložitých rokovaniach, v ktorých neprešiel návrh financovať pomoc priamo prostredníctvom zmrazených ruských aktív. Výsledkom bolo riešenie postavené na spoločnom požičiavaní si Únie na finančných trhoch.

Peniaze nechodia naraz, ale v jednotlivých tranžiach. Ich vyplácanie je spravidla naviazané na plnenie dohodnutých podmienok a reforiem. Pre Kyjev je dôležitá najmä predvídateľnosť – vláda vďaka nej môže plánovať výdavky na:

• chod štátu vrátane miezd a dôchodkov,
• obranu a bezpečnosť krajiny,
• opravy energetickej a dopravnej infraštruktúry poškodenej útokmi.

Prečo na tom záleží ekonomike

Ukrajinská ekonomika funguje už niekoľko rokov vo vojnovom režime. Veľkú časť domácich príjmov pohlcuje armáda, a preto civilné fungovanie štátu do značnej miery závisí od zahraničného financovania. Pravidelné tranže z Bruselu tak pomáhajú udržať makroekonomickú stabilitu, platobnú schopnosť štátu a dôveru v národnú menu.

Opakované útoky na energetiku a infraštruktúru zároveň zvyšujú náklady na obnovu a tlačia na rozpočet z opačnej strany. Každý ďalší úder znamená nové škody, ktoré bude treba opraviť, a teda aj vyššiu potrebu externých zdrojov.

Pre Európsku úniu ide o úver, nie o dar, čo má význam aj pre európske verejné financie. Spoločné požičiavanie znamená, že Únia vystupuje na dlhopisových trhoch ako emitent a pomoc Ukrajine sa tak premieta aj do jej vlastného dlhového programu.

Čo môže prísť ďalej

Stredajšia splátka je len jedným z krokov v dlhšom harmonograme. Ďalšie tranže budú závisieť od toho, ako bude Ukrajina plniť dohodnuté podmienky, a tiež od politickej situácie v rámci Únie. Vývoj na fronte a intenzita ruských útokov pritom naďalej zostávajú najväčšou neznámou pre ukrajinské hospodárstvo aj pre odhady, koľko peňazí bude krajina v nasledujúcich rokoch ešte potrebovať.