Cezhraničné bankové úvery rastú o 11 %, takmer polovicu ťahá euro

Slovenská domácnosť, ktorá si berie hypotéku v eurách alebo sporí na účte v slovenskej banke, má s globálnymi peňažnými tokmi spoločného viac, ako by sa zdalo. Najnovšia štatistika Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) totiž ukazuje, že euro, teda mena, ktorú Slovensko používa od roku 2009, tvorilo v druhom štvrťroku 2026 takmer polovicu celosvetového prírastku cezhraničných bankových úverov. Mena, ktorá roky stála v tieni amerického dolára, tak v medzinárodnom financovaní naberá na váhe. Pre krajinu, ktorej ekonomika stojí na exporte a zahraničnom kapitáli, je to dôležitá správa.

Čo presne BIS zmerala

BIS so sídlom v Bazileji, ktorú často nazývajú bankou centrálnych bánk, pravidelne zbiera údaje od bánk z desiatok krajín o tom, koľko požičiavajú a investujú za hranicami svojej domoviny. Podľa posledného vydania za koniec júna 2026 vzrástli cezhraničné pohľadávky vykazujúcich bánk za štvrťrok o 1,3 bilióna dolárov. Čísla sú očistené o kurzové pohyby a metodické zmeny, takže nejde o efekt silnejšej či slabšej meny.

Užšie vymedzený cezhraničný bankový úver sa zvýšil o 877 miliárd dolárov a jeho celkový objem dosiahol 40,7 bilióna dolárov. Prírastok tvorili dve zložky:

• klasické úvery vzrástli o 560 miliárd dolárov,
• bankové držby dlhových cenných papierov, napríklad dlhopisov, stúpli o 317 miliárd dolárov,
• medziročné tempo rastu zostalo na zvýšenej úrovni 11 %.

BIS opisuje vývoj ako stabilizáciu rastu. Neznamená to útlm: tempo sa ustálilo na vysokej úrovni a ďalej nezrýchľuje.

Euro ako mena, ktorú si požičiava svet

Najzaujímavejšie je menové zloženie. Úvery denominované v eurách tvorili podľa BIS takmer polovicu globálneho rastu. Ukazovatele globálnej likvidity zároveň ukazujú, že podiel eura na úveroch v cudzej mene sa zvýšil v bankových pôžičkách aj na trhu medzinárodných dlhových cenných papierov.

Úver v cudzej mene je pre dlžníka pôžička v mene, ktorú doma nepoužíva, napríklad keď si firma mimo eurozóny požičia v eurách. Dlhé desaťročia v tejto oblasti jasne dominoval dolár a je to všeobecne známy fakt. Ak euro v tejto kategórii rastie, znamená to, že si ho firmy a štáty mimo menovej únie čoraz častejšie vyberajú ako menu financovania. Presné príčiny BIS v zverejnenom texte nerozoberá. Či ide o úrokový rozdiel, diverzifikáciu mimo dolára alebo dopyt konkrétnych regiónov, zostáva otvorené.

Rozvíjajúce sa trhy stále priťahujú kapitál

Druhý výrazný trend sa týka rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomík. Cezhraničný bankový úver smerujúci do nich naďalej rýchlo rástol, a to tempom 8,9 % medziročne. Je to menej ako globálnych 11 %, no na skupinu krajín, ktorá býva voči výkyvom v globálnom financovaní citlivá, ide o pozoruhodný rast.

Z minulosti je známe, že prílev zahraničných bankových peňazí do rozvíjajúcich sa krajín funguje ako dvojsečná zbraň. V dobrých časoch financuje investície a rast, no keď sa nálada na trhoch obráti, peniaze dokážu rýchlo odtiecť a zanechať po sebe tlak na meny aj banky. Práve preto BIS tieto toky sleduje tak pozorne.

Čo to znamená pre Slovensko a domácnosti

Priamy vplyv na splátku hypotéky v Trnave či Prešove z týchto čísel vyčítať nemožno. Úrokové sadzby v eurozóne určuje predovšetkým Európska centrálna banka a konkurencia medzi bankami. Nepriame súvislosti však existujú.

Silnejšia medzinárodná úloha eura vo všeobecnosti znamená väčší a likvidnejší trh pre aktíva v eurách. Pre slovenské firmy, ktoré obchodujú so zahraničím, je výhodou, ak čoraz viac partnerov počíta a financuje sa v rovnakej mene. Klesá tým potreba zaisťovať sa proti kurzovému riziku. Pre exportéra, ktorý fakturuje v eurách a v eurách aj platí dodávateľov, odpadá jedna z neistôt, ktoré pri doláre zostávajú.

Má to aj druhú stranu. Ak sa eurové peniaze vo väčšej miere dostávajú k dlžníkom mimo eurozóny, vrátane rizikovejších trhov, európske banky nesú časť ich rizika. Problémy v jednom regióne sa tak môžu cez bilancie bánk preniesť aj na európsky trh. Slovenské banky sú z veľkej časti súčasťou zahraničných bankových skupín, preto sa ich materské spoločnosti týkajú aj globálne trendy.

Náš pohľad: stabilizácia neznamená pokoj

Podľa nás je najdôležitejšou správou z novej štatistiky posun v menovom zložení, nie samotný rast o 11 %. Dá sa čakať, že ak sa podiel eura v cudzomenovom úverovaní udrží, posilní to argumenty tých, ktorí hovoria o postupnej diverzifikácii svetového finančného systému mimo dolára. Varujeme však pred unáhlenými závermi. Jeden štvrťrok netvorí trend a dolár zostáva v medzinárodných financiách dominantnou menou. Kľúčová otázka je, či ide o štrukturálnu zmenu, alebo o reakciu na dočasné podmienky, napríklad na rozdiely v úrokových sadzbách medzi oboma brehmi Atlantiku.

Zároveň platí, že dvojciferný rast cezhraničného úveru je pre regulátorov signálom na pozornosť. Rýchlo rastúca úverová páka býva v dejinách finančných kríz častým spoločným menovateľom. Neznamená to, že kríza prichádza. Znamená to však, že dohľad by mal tieto čísla sledovať.

Otvorené otázky do ďalších štvrťrokov

Z dostupných údajov nevyplýva, ktoré krajiny a sektory si eurá požičiavajú najviac ani aký podiel tvoria úvery bankám a aký firmám a štátom. Pri ďalších vydaniach štatistiky BIS preto bude užitočné sledovať niekoľko vecí:

• či sa podiel eura na úveroch v cudzej mene zvýši aj v ďalšom štvrťroku,
• či rast úverov do rozvíjajúcich sa ekonomík vydrží aj pri prípadnom zhoršení nálady na trhoch,
• ako bude reagovať menová politika ECB a amerického Fedu a aký vplyv to bude mať na atraktivitu financovania v eurách,
• či sa medziročný rast udrží okolo 11 %, alebo sa stabilizácia zmení na spomalenie.

Pre slovenského čitateľa z toho vyplýva najmä toto: euro už nie je iba domáca mena malej exportnej ekonomiky, ale čoraz výraznejšie aj nástroj, ktorým si požičiava svet. Prináša to výhody v podobe hlbších trhov a nižšieho kurzového rizika, no aj väčšiu previazanosť s dianím ďaleko za hranicami eurozóny.