Ceny na pumpách atakujú rekordy. Aké páky má vláda a čo to stojí rozpočet

Ceny na čerpacích staniciach naďalej rastú a tlak na vládu, aby s tým niečo urobila, silnie. Okrem opozície vyzval na riešenie situácie aj prezident Peter Pellegrini. Premiér Robert Fico avizoval, že kabinet sa témou bude zaoberať na stredajšom zasadnutí vlády. Cieľom je podľa jeho slov udržať ceny palív v lacnejšej polovici Európskej únie. Problém je, že takmer každý nástroj, ktorý vláda má k dispozícii, znamená výpadok príjmov do štátneho rozpočtu.

Z čoho sa skladá cena na pumpe

Pri priemernej cene 1,808 eura za liter benzínu 95 tvoria dane a poplatky štátu takmer polovicu tejto sumy. Ide o tri zložky: spotrebnú daň vo výške 0,514 eura na liter, poplatok za núdzové zásoby ropy 0,040 eura na liter a daň z pridanej hodnoty vo výške 23 percent, čo pri tejto cene predstavuje 0,338 eura na liter. So všetkými troma vie štát istým spôsobom pohnúť, no žiadny krok nie je bez rizika.

Spotrebná daň: najjednoduchšia, ale limitovaná cesta

Spotrebná daň je fixná sadzba stanovená v zákone o minerálnych olejoch a nemení sa podľa toho, ako kolíše trhová cena paliva. Pri benzíne 95 predstavuje dnes 514 eur na tisíc litrov. Je to zložka, ktorú by vládna koalícia dokázala zmeniť najrýchlejšie, stačilo by hlasovanie v parlamente o novele zákona.

Pravidlá Európskej únie však stanovujú minimálnu úroveň spotrebnej dane na 359 eur na tisíc litrov. Slovensko teda nemôže túto daň zrušiť úplne. Ak by sa koalícia rozhodla znížiť ju na povolené minimum, cena benzínu 95 by mohla klesnúť na približne 1,617 eura za liter. Rozpočet by to však mohlo stáť najmenej 100 miliónov eur. Zníženie spotrebnej dane navrhla v minulosti napríklad opozičná SaS.

DPH: účinné, no právne komplikované

Druhou možnosťou je zásah do dane z pridanej hodnoty. Tá sa dnes uplatňuje na palivá vo výške 23 percent a počíta sa zo súčtu ceny paliva, spotrebnej dane a poplatku za núdzové zásoby. Pri aktuálnej cene tak DPH predstavuje 0,338 eura na liter.

Podľa pravidiel EÚ nemôže základná sadzba DPH klesnúť pod 15 percent. Ak by sa Slovensko dostalo na túto hranicu, cena benzínu by mohla klesnúť na 1,691 eura za liter. Háčik je v tom, že Slovensko nemôže znížiť DPH len na palivá. Aby sa dosiahla sadzba 15 percent, musela by sa znížiť celá základná sadzba DPH z 23 na 15 percent, čo by pre štátny rozpočet znamenalo výpadok v rádoch miliárd eur.

Napriek tomu sa objavujú návrhy inšpirované zahraničím. SaS prišla s nápadom podľa poľského vzoru z roku 2022, keď po ruskom útoku na Ukrajinu ceny palív prudko vyskočili a poľská vláda dočasne znížila DPH na palivá z 23 na 8 percent. Keby sa podobný krok zopakoval na Slovensku a celý by sa premietol do ceny, benzín 95 by mohol klesnúť z 1,808 na 1,588 eura za liter. To je rozdiel 22 centov na litri, čo pri plnej 50-litrovej nádrži predstavuje úsporu 11 eur. Zo štátneho rozpočtu by pri takomto kroku mohlo vypadnúť najmenej 126 miliónov eur, pričom ide len o mechanický prepočet bez zohľadnenia zmeny nákupného správania.

Poľské opatrenie navyše nemalo dlhé trvanie. Keďže bolo v rozpore s pravidlami Únie, Európska komisia od Poľska žiadala návrat k štandardnej sadzbe. Poľsko obnovilo pôvodnú sadzbu DPH 23 percent od 1. januára 2023.

Poplatok za núdzové zásoby ropy

Slovensko je povinné udržiavať určitý objem núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, čo niečo stojí. Túto povinnosť dnes financujeme cez fixný poplatok v cene paliva vo výške zhruba štyri centy na liter, ktorý plynie Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov.

Koalícia by tento poplatok mohla zrušiť pomerne jednoducho zmenou zákona, musela by však zabezpečiť náhradné financovanie, napríklad zo štátneho rozpočtu. Ak by poplatok prestal byť súčasťou ceny paliva, benzín 95 by mohol klesnúť na približne 1,759 eura za liter, teda o necelých päť centov, keďže by sa zmenil aj základ, z ktorého sa počíta DPH. Výpadok len pri tomto type benzínu by podľa odhadov predstavoval najmenej 23 miliónov eur.

Zákon o cenách: strop bez parlamentu

Ďalšiu možnosť dáva vláde zákon o cenách. Ide o nástroj, ktorý vláda, respektíve ministerstvo financií, môže použiť relatívne rýchlo, bez potreby schválenia v parlamente. Rezort financií môže stanoviť maximálnu cenu konkrétnej komodity, toto rozhodnutie však musí spĺňať jeden z dôvodov uvedených v zákone a zohľadňovať oprávnené náklady.

So stanovením cenového stropu má Slovensko čerstvú skúsenosť, hoci v inom kontexte. V marci tohto roka ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického určilo, že cudzinci budú za naftu na Slovensku platiť 1,826 eura za liter, kým Slováci mali nastavenú nižšiu cenu.

Prehľad scenárov

Čo to znamená pre vás

Pre domácnosti na Slovensku je dôležité sledovať, ktorou cestou sa vláda napokon vydá, pretože každá má iné dôsledky. Zníženie spotrebnej dane alebo zrušenie poplatku za núdzové zásoby by prinieslo miernejšiu úľavu na pumpe, no zároveň diery v rozpočte, ktoré sa môžu časom premietnuť do iných daní alebo odvodov. Plošné zníženie DPH by znamenalo výraznejšiu úsporu pri tankovaní, ale vzhľadom na jeho rozsah a pravidlá EÚ je najmenej pravdepodobné a najrizikovejšie pre verejné financie. Ak vláda siahne po cenovom strope cez zákon o cenách, môže ísť o najrýchlejší zásah, jeho dlhodobá udržateľnosť aj vplyv na maloobchodnú sieť sú však neisté. Kým sa rozhodnutie neschváli, čitatelia by mali brať avizované zľavy s rezervou, keďže medzi politickým vyhlásením a reálnym premietnutím do ceny na pumpe môže uplynúť čas a konečná úspora môže byť nižšia, než naznačujú prvotné prepočty.