Digitálne euro sa blíži k roku 2029: čo by to znamenalo pre Slovákov

Väčšina Slovákov dnes v obchode platí kartou alebo mobilom a hotovosť nosí skôr pre istotu. Málokto si však uvedomuje, že za väčšinou týchto platieb stoja mimoeurópske kartové spoločnosti. Práve to je jeden z hlavných dôvodov, prečo Európska centrálna banka pripravuje digitálne euro. Projekt má na starosti taliansky ekonóm Piero Cipollone a v týchto dňoch o ňom hovoril v rozhovore pre milánsky denník Milano Finanza. Konkrétne formulácie z rozhovoru nájdete v pôvodnom zdroji. My sa pozrieme na to, čo celý projekt znamená pre bežnú slovenskú domácnosť.

Kto je Piero Cipollone a prečo sa ho oplatí počúvať

Cipollone je členom šesťčlennej výkonnej rady ECB od novembra 2023. Predtým bol zástupcom guvernéra talianskej centrálnej banky. Vo výkonnej rade zodpovedá okrem iného za platobné systémy, infraštruktúru trhov a práve za digitálne euro. Keď sa teda niekto z frankfurtskej centrály vyjadruje k budúcnosti platenia v eurozóne, jeho slová majú väčšiu váhu, než by mal bežný komentár. Ide o človeka, ktorý projekt priamo riadi.

Rozhovory pre domáce médiá sú pre členov rady ECB bežným spôsobom, ako vysvetliť verejnosti zámery inštitúcie. Taliansko je zároveň jedna z krajín, kde sa o digitálnom eure diskutuje najživšie, či už o súkromí, alebo o úlohe bánk.

Čo je digitálne euro a čo nie je

Digitálne euro má byť elektronická podoba hotovosti, ktorú by vydávala priamo centrálna banka. Od peňazí na bežnom účte sa líši v podstatnej veci: zostatok na účte je záväzok komerčnej banky voči klientovi, kým digitálne euro by bolo, podobne ako bankovka, priamym záväzkom Eurosystému. Na Slovensku je súčasťou Eurosystému Národná banka Slovenska.

• Nie je to nová mena. Jedno digitálne euro by vždy malo hodnotu jedného eura v hotovosti alebo na účte.
• Nie je to kryptomena. Jeho hodnota by nekolísala a vydával by ho centrálny emitent.
• Nemá nahradiť hotovosť. ECB opakovane zdôrazňuje, že bankovky a mince zostanú v obehu.
• Nemá byť sporiacim produktom. Podľa doterajších návrhov by sa naň neplatil úrok a výška zostatku by mala byť obmedzená, aby ľudia hromadne nepresúvali vklady z bánk.

Pre domácnosť by to v praxi znamenalo ďalšiu možnosť, ako zaplatiť v obchode, na internete alebo inému človeku. Táto možnosť by fungovala rovnako v celej eurozóne a základné používanie by bolo pre ľudí bezplatné.

Prečo to ECB robí práve teraz

Argumenty, ktoré Cipollone a ECB dlhodobo opakujú, sa dajú zhrnúť do troch bodov. Prvým je spomínaná závislosť od mimoeurópskych kartových schém a technologických platforiem. Druhým je ústup hotovosti: keď sa čoraz menej platí bankovkami, ľudia čoraz menej prichádzajú do kontaktu s peniazmi centrálnej banky. Tretím je roztrieštenosť európskeho trhu, kde mnohé domáce platobné riešenia nefungujú za hranicami.

V porovnaní s minulosťou ide o zmenu prístupu. Celé desaťročia stačilo, aby centrálna banka tlačila bankovky a zvyšok platobného sveta nechala na banky a kartové spoločnosti. Dnes ECB vníma platobnú infraštruktúru aj ako otázku strategickej nezávislosti Európy, nielen ako techniku.

Harmonogram: od návrhu k možnému vydaniu

Európska komisia predložila legislatívny návrh o digitálnom eure v júni 2023. ECB v novembri 2023 spustila dvojročnú prípravnú fázu. Na jeseň 2025 Rada guvernérov rozhodla pokračovať ďalšou etapou a pripravovať sa na možné prvé vydanie v roku 2029. Podmienkou je, že európski zákonodarcovia prijmú nariadenie v priebehu roka 2026. Bez legislatívy digitálne euro nevznikne, pretože o zavedení novej formy zákonného platidla nemôže rozhodnúť samotná centrálna banka.

Na Slovensku sa medzitým zmenilo bežné platenie aj bez digitálneho eura. Banky v eurozóne musia podľa európskeho nariadenia ponúkať okamžité platby za cenu, ktorá nie je vyššia ako pri štandardnom prevode. Pribudlo aj overovanie mena príjemcu. Digitálne euro by na tieto zmeny nadviazalo, nie ich nahradilo.

Náš pohľad: čo je zatiaľ otvorené

Podľa nás je kľúčová otázka, či digitálne euro prinesie bežnému človeku niečo, čo dnes nemá. Platiť mobilom alebo okamžite poslať peniaze známemu sa na Slovensku dá už teraz. Pridanou hodnotou by tak mohla byť skôr možnosť platiť offline, rovnaké podmienky v celej eurozóne a istota, že ide o peniaze centrálnej banky. Či to ľudí presvedčí, ukáže až prax. Dá sa čakať, že prijatie bude postupné a výrazne bude závisieť od toho, ako ho do svojich aplikácií zapracujú banky a obchodníci.

Niekoľko vecí zostáva nejasných a otvorene ich priznávajú aj samotní tvorcovia projektu:

• Aký vysoký bude limit zostatku a ako sa bude prepájať s bankovým účtom.
• Ako presne bude chránené súkromie a čo bude vidieť banka či centrálna banka.
• Koľko budú za prijímanie digitálneho eura platiť obchodníci.
• Či europarlament a členské štáty prijmú legislatívu v čase, ktorý harmonogram predpokladá.

Na dôsledky, ktoré by sme si vymysleli, sa nespoliehajte. Do prijatia nariadenia sa môže meniť veľa detailov.

Čo to znamená pre slovenskú peňaženku

Krátkodobo pre slovenské domácnosti nič. Účty, karty, úspory ani hypotéky sa nemenia a digitálne euro dnes nie je možné vlastniť ani si ho kúpiť. Ak by sa niekto ponúkal, že ho predá, ide o podvod. Strednodobo, ak harmonogram vyjde, by Slováci mohli dostať novú platobnú možnosť, nie novú menu. Pre krajinu, ktorá platí eurom od roku 2009 a je zvyknutá na bezhotovostné platby, by to bola skôr evolúcia než revolúcia.

Z dlhodobého pohľadu sa debata týka hlavne toho, kto bude v Európe ovládať infraštruktúru, cez ktorú tečú každodenné peniaze. A práve túto otázku Cipollone a ECB považujú za dôležitejšiu, než by sa na prvý pohľad zdalo.