Elektrická sieť opotrebovaná na 71,6 %: EBRD chystá úver 140 mil. €

Elektrina sa nestráca len vtedy, keď ju niekto nechá svietiť v prázdnej izbe. Časť sa jej stratí aj na ceste z elektrárne do zásuvky, v starých vedeniach, transformátoroch a rozvodniach. Za tieto straty napokon platia všetci odberatelia. Na Slovensku sú zahrnuté v regulovaných poplatkoch za distribúciu, v iných krajinách v podobných tarifách. Preto je zaujímavý aj projekt, o ktorom sa práve rozhoduje vyše štyritisíc kilometrov na východ, v kazašskej Karagande. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) tam zvažuje úver až 70,7 miliardy tenge, čo je približne 140,2 milióna eur. Peniaze by dostal miestny distribútor elektriny, ktorého sieť je podľa banky fyzicky opotrebovaná na 71,6 %.

Prečo by to malo zaujímať aj európskeho čitateľa

Na prvý pohľad ide o vzdialený regionálny projekt. Ukazuje však problém, ktorý v rôznej miere riešia takmer všetky krajiny bývalého východného bloku: elektrické siete sa budovali desaťročia, kým spotreba bola úplne iná. Dnes musia zvládnuť nové zaťaženie a obnova sa nedá ďalej odkladať. Slovensko je jedným z akcionárov EBRD, takže banka, ktorá o úvere rozhoduje, čiastočne patrí aj nám. Okrem toho kazašský projekt počíta s inteligentnými meračmi, ktoré postupne pribúdajú aj v slovenských domácnostiach a firmách, najmä pri vyššej spotrebe.

Rozdiel je hlavne vo veľkosti problému. Ak má sieť takmer tri štvrtiny životnosti za sebou, nejde o občasnú výmenu súčiastok. Obnovu treba plánovať na roky dopredu a financovať ju z viacerých zdrojov.

Čo presne sa má financovať

Úver by dostala spoločnosť Karagandy Zharyk LLP, ktorá rozvádza elektrinu v meste Karaganda a v Karagandskej oblasti. Peniaze majú pokryť jej investičný program na roky 2027 až 2031. Podľa podkladov EBRD sa skladá z troch častí:

• rekonštrukcia a modernizácia elektrických vedení,
• obnova rozvodní,
• inštalácia inteligentných meračov.

Má ísť o seniorný úver, čo znamená, že pri splácaní by mal prednosť pred inými záväzkami firmy. Úver je vyčíslený v tenge, teda v miestnej mene, a nie v eurách či dolároch. Pre distribútora, ktorý od zákazníkov inkasuje tenge, je to dôležité: odpadá mu kurzové riziko, ktoré by inak mohlo pri oslabení meny výrazne zdražiť splátky. Z uvedených súm vychádza prepočítací kurz zhruba 504 tenge za euro. Ak by sa úver čerpal počas piatich rokov rovnomerne, išlo by v priemere o približne 28 miliónov eur ročne. Skutočný harmonogram čerpania však banka nezverejnila.

Opotrebovanie 71,6 % v kontexte

Údaj o fyzickom opotrebovaní je jadrom celého projektu. EBRD ako hlavné ciele uvádza zníženie strát v sieti, vyššiu spoľahlivosť dodávok a pripravenosť na rastúci dopyt po elektrine. K tomu pridáva prevádzkovú efektívnosť a lepšiu odolnosť distribučnej infraštruktúry voči klimatickým vplyvom.

Karaganda je tradičné priemyselné centrum spojené s ťažbou uhlia a hutníctvom a väčšina tamojšej energetiky dlhodobo stojí na uhlí. Z toho vyplýva aj klimatický rozmer projektu: každá kilowatthodina, ktorá sa nestratí v sieti, sa nemusí vyrobiť. V uhoľnej sústave to znamená menej spáleného paliva a menej emisií. EBRD preto projekt zaraďuje medzi „zelené“ prínosy a hodnotí ho skóre očakávaného transformačného dopadu (ETI) 64.

Banka zatiaľ nezverejnila, aké veľké sú dnešné straty v sieti ani o koľko by mali klesnúť. Aj to patrí k otázkam, ktoré bude treba sledovať, keď sa zverejnia podrobnejšie podklady.

Kde je projekt teraz a čo môže nasledovať

Treba zdôrazniť, že nejde o schválené peniaze. Projekt je v prieskumnej fáze a čaká na posúdenie koncepcie. Informácie o ňom EBRD zverejnila 30. októbra 2026 a schválenie je predbežne naplánované na 16. decembra 2026. Z environmentálneho hľadiska patrí do kategórie B. Pri takýchto projektoch sa očakávajú dopady na životné prostredie a okolie, ktoré sú obmedzené a dajú sa riešiť štandardnými opatreniami.

Do úvahy prichádzajú zhruba tri scenáre. V prvom prejde projekt posúdením bez väčších zmien a od roku 2027 sa začne čerpať. V druhom sa pri posudzovaní zmení výška úveru alebo podmienky, napríklad požiadavky na sledovanie strát či na tarifnú politiku. V treťom sa schválenie posunie, čo pri projektoch v ranej fáze nie je nezvyčajné. Ktorý scenár nastane, sa zo zverejnených údajov odhadnúť nedá.

Náš pohľad: zmysluplné, ale s otvorenými otázkami

Podľa nás má projekt jasnú logiku. Investícia do distribúcie patrí k najmenej viditeľným, no najistejším spôsobom, ako ušetriť energiu: nepotrebuje nové elektrárne a jej prínos sa dá merať. Inteligentné merače k tomu pridávajú presnejšie údaje o tom, kde a kedy elektrina uniká, a to platí pre technické aj obchodné straty.

Kľúčová otázka však je, kto modernizáciu napokon zaplatí. Distribútor bude musieť úver splácať a hlavným zdrojom jeho príjmov sú regulované tarify. Dá sa čakať, že nejaký tlak na ceny distribúcie sa v regióne objaví. Jeho veľkosť bude závisieť od miestneho regulátora, ktorého rozhodnutia zdroj nerieši. Druhá otvorená otázka je realizácia: päťročný program obnovy siete, ktorá je zo 71,6 % opotrebovaná, je náročný na kapacity dodávateľov aj na samotnú firmu. Tretia sa týka vlastníckej štruktúry a ostatných zdrojov financovania. Z dostupných údajov nie je jasné, či úver EBRD pokryje celý investičný program, alebo len jeho časť.

Čo si z toho odniesť

Pre slovenského čitateľa nejde o príležitosť na investovanie, ale o užitočné porovnanie. Obnova sietí je drahá všade a jej náklady sa skôr či neskôr premietnu do účtov za energie. Kazašský príklad ukazuje, ako môže vyzerať financovanie, keď problém dlho rastie: dlhodobý úver v miestnej mene od medzinárodnej rozvojovej banky, viazaný na merateľné ciele, ako je zníženie strát a vyššia spoľahlivosť. Či sa tieto ciele podarí splniť, ukáže až obdobie po roku 2027.