Takmer 15 mil. eur za mesiac: kde podnikatelia pri daniach chybujú

Kto podniká alebo len zvažuje, že si cez firmu kúpi byt „na investíciu“, by mal septembrové výsledky daňových kontrol čítať pozorne. Finančná správa za jediný mesiac uzavrela 837 kontrol a porušenia, ktoré pri nich zistila, dosiahli takmer 15 miliónov eur. Nejde len o číslo v štatistike. Každé euro, ktoré úrady doúčtujú, je euro, ktoré štát nemusí hľadať inde. A to v čase, keď Slovensko konsoliduje verejné financie a domácnosti už pocítili vyššie dane.

Mesiac v číslach: v priemere necelých 18-tisíc eur na kontrolu

Ak celkovú sumu rozdelíme medzi všetky ukončené kontroly, vychádza v priemere necelých 18-tisíc eur na jednu. Takýto priemer treba brať s rezervou. Súhrnné číslo mieša drobné nedostatky s niekoľkými veľkými prípadmi, ktoré výsledok výrazne zvyšujú. Už samotný prípad s apartmánom, ktorý opisujeme nižšie, predstavuje takmer 400-tisíc eur, teda zhruba 2,7 percenta celej septembrovej sumy.

Daňové kontroly však nie sú jediným nástrojom. Úradníci v septembri vykonali aj 1 445 miestnych zisťovaní a 1 493 ústnych pojednávaní a preverili 2 063 registračných pokladníc. Za jeden mesiac tak ide o tisíce kontaktov s daňovníkmi. Už to samo osebe ukazuje, že kontrolná činnosť nie je okrajová.

Apartmán ako investícia: kedy nárok na odpočet DPH zaniká

Z pohľadu bežného investora je najzaujímavejší prípad podnikateľa, ktorý kúpil apartmán a chcel ho dlhodobo prenajímať na bývanie. Pri kúpe si uplatnil odpočet DPH vo výške takmer 400-tisíc eur. Finančná správa ho neuznala.

Logika je pomerne jednoduchá, hoci mnohých môže prekvapiť. Dlhodobý nájom bytu na bývanie je od DPH oslobodený, takže prenajímateľ z nájomného daň neodvádza. A kto daň na výstupe neodvádza, nemôže si ju odpočítať ani na vstupe. Nárok na odpočet totiž závisí od toho, či majetok slúži na zdaniteľnú činnosť. Nestačí teda, že nehnuteľnosť má prinášať príjem. Rozhoduje, na čo konkrétne sa bude používať.

Pre ľudí, ktorí považujú nehnuteľnosti za bežný spôsob, ako zhodnotiť úspory, je to dôležitá lekcia. DPH tvorí pri kúpe nehnuteľnosti citeľnú časť ceny, takže ide o sumy, ktoré dokážu výrazne zmeniť výpočet návratnosti. Ak investor počíta s tým, že si daň „vráti“, a neskôr sa ukáže, že nárok nemal, môže sa celý podnikateľský plán zrútiť. Otvorenou otázkou zostávajú hraničné situácie, napríklad zmiešané využitie alebo zmena zámeru po kúpe. Zdroj sa k nim nevyjadruje a ich posúdenie bude vždy závisieť od konkrétnych okolností.

Firemné peniaze nie sú súkromný rozpočet

Druhý typ prípadov patrí medzi klasiku daňových kontrol. Jeden z podnikateľov zahrnul do daňových výdavkov autá a luxusný tovar, no nedokázal preukázať, že tieto nákupy súvisia s jeho príjmami z podnikania. To, že nákup prešiel účtovníctvom, na uznanie výdavku nestačí. Výdavok musí súvisieť s dosahovaním, zabezpečením alebo udržaním príjmov.

Ďalší typ porušenia sa týkal peňazí, ktoré podnikatelia dostali na bankový účet, no v daňovom priznaní ich ako príjem neuviedli. Väčšina platieb dnes prechádza cez banky, a preto je takéto správanie čoraz rizikovejšie. Prevod na účet po sebe zanecháva stopu, ktorú hotovostná platba v minulosti nezanechávala.

Pre bežnú domácnosť je porovnanie jednoduché. Keby si zamestnanec mohol odpočítať zo základu dane nové auto či drahé hodinky, platil by výrazne nižšie dane. Zamestnanci takúto možnosť nemajú, a preto má zmysel, aby sa pravidlá dôsledne vymáhali aj u podnikateľov. Ide aj o férovosť voči tým, ktorí svoje povinnosti plnia.

Registračné pokladnice: porušenie pri zhruba každej štvrtej

Z 2 063 preverených pokladníc kontrolóri zistili 524 porušení, čo zodpovedá približne štvrtine. Uložili za ne pokuty spolu takmer za 393-tisíc eur, v priemere teda zhruba 750 eur za jedno porušenie. Treba však dodať, že počet porušení nemusí presne zodpovedať počtu problémových prevádzok, keďže pri jednej kontrole sa môže nájsť aj viac nedostatkov.

Pomer je napriek tomu výrečný. Systém eKasa, ktorý posiela údaje o tržbách online, mal nezaevidované predaje výrazne sťažiť. Ak aj po rokoch jeho fungovania končí s porušením zhruba každá štvrtá kontrola, môže to mať dve vysvetlenia. Buď pretrvávajú problémy s evidenciou tržieb, alebo finančná správa vyberá prevádzky na kontrolu cielene podľa rizika. Z dostupných údajov sa nedá povedať, ktoré z nich prevažuje.

Čo z čísel vyplýva a čo nie

Slovensko v minulosti patrilo ku krajinám, kde bola medzera v DPH vyššia ako priemer Európskej únie. Ide o rozdiel medzi tým, koľko by štát mal na dani vybrať, a tým, koľko skutočne vyberie. Pravidelné kontroly a zverejňovanie ich výsledkov sú jedným zo spôsobov, ako tento rozdiel zmenšovať. Odstrašujúci účinok, keď podnikatelia vidia, že kontroly reálne prebiehajú, je pritom rovnako dôležitý ako samotné doúčtované sumy.

Porušenia za takmer 15 miliónov eur však automaticky neznamenajú 15 miliónov eur v štátnej pokladnici. Ide o sumu, ktorú finančná správa vyčíslila. Časť prípadov môže skončiť odvolaním, na súde alebo ako ťažko vymáhateľný dlh. Koľko peňazí sa nakoniec skutočne vyberie, zverejnené údaje neuvádzajú.

Ťažké je aj porovnanie s minulosťou. Mesačné výsledky kolíšu podľa toho, koľko veľkých prípadov sa v danom mesiaci uzavrie, a jeden mesiac o trende nič nehovorí. Lepší obraz by dali ročné súhrny. Pri porovnaní s inými krajinami je zas problém v tom, že každá vykazuje výsledky kontrol inak.

Náš pohľad: rozhoduje predvídateľnosť, nielen čísla

Podľa nás sú zo septembrových výsledkov najcennejšie konkrétne prípady. Prípad s apartmánom ukazuje, že časť problémov nemusí vznikať zo zlého úmyslu, ale z nepochopenia pravidiel, ktoré laikovi nemusia dávať zmysel. Ak bude záujem o nehnuteľnosti ako investíciu rásť, dá sa čakať, že podobných sporov bude pribúdať.

Kľúčová otázka je, či štát dokáže popri kontrolách aj včas a zrozumiteľne vysvetliť, kde sú hranice. Zverejňovanie konkrétnych prípadov je krok správnym smerom, lebo podnikateľom často povie viac ako súhrnné štatistiky. Otvorené ostáva, či sa podiel kontrol s porušením zmení, ak sa finančná správa ešte viac zameria na rizikové subjekty.