Energetická chudoba v osadách: štát ju nevidí, a preto nemá komu pomôcť

Debata o cenách energií sa na Slovensku v posledných rokoch točí najmä okolo regulovaných taríf, kompenzácií pre domácnosti a toho, koľko na ne štát dokáže vyčleniť. Takmer celý tento systém však predpokladá jednu vec: že domácnosť má so svojím dodávateľom podpísanú zmluvu a dostáva faktúru. Na túto slabinu upozorňuje výskumník Jakub Csabay, ktorý sa venuje energetike v marginalizovaných rómskych komunitách.

Kto nemá faktúru, v dátach chýba

V osadách mnohé domácnosti nemajú ani zmluvu na elektrinu či plyn, ani riadnu prípojku. Pre štát tak z pohľadu energetiky prakticky neexistujú. Ukazovatele energetickej chudoby sa totiž zvyčajne opierajú o to, akú časť príjmu domácnosť minie na energie alebo či mešká s platbami. Ak domácnosť žiadne účty nedostáva, do týchto prehľadov sa jednoducho nedostane.

Paradoxne tak môžu najlepšie vyzerať práve lokality, kde je situácia najhoršia. Ľudia v nich kúria tým, čo majú poruke, svietia, ako sa dá, a ich výdavky na energiu do oficiálnych čísel nikdy nevstúpia.

Prečo nedosiahnu na dotácie

Štátne programy pomoci s energiami sú nastavené predovšetkým pre zmluvných odberateľov. Podpora sa zvyčajne vypláca cez faktúru, cez dodávateľa alebo na základe žiadosti, ku ktorej treba doložiť doklady o odbere. Pre domácnosť bez zmluvy, často aj bez vysporiadaných vlastníckych vzťahov k pozemku či obydliu, je to bariéra, ktorú nedokáže prekonať.

Výsledkom je situácia, ktorú poznáme aj z iných oblastí sociálnej politiky. Plošná alebo administratívne náročná pomoc najviac pomáha tým, ktorí sú v systéme dobre zachytení. Najzraniteľnejší z nej vypadávajú. Hlavné prekážky sú najmä tieto:

• chýbajúca zmluva s dodávateľom elektriny alebo plynu,
• chýbajúca alebo neoficiálna prípojka k distribučnej sieti,
• nevysporiadané vlastníctvo pozemkov a stavieb,
• administratívna náročnosť žiadostí o podporu.

Jednoduché riešenia fungujú

Podľa Csabaya to neznamená, že sa s energetikou v osadách nedá nič robiť. Priamo v komunitách sa osvedčili jednoduché a lacné opatrenia, ktoré nestoja na zložitých dotačných schémach, ale na praktickej pomoci na mieste. Dôležitú úlohu pri nich zohráva dôvera miestnych ľudí a ich priame zapojenie.

Z ekonomického hľadiska dáva takýto prístup zmysel. Cielená a nízkonákladová intervencia môže priniesť viac ako drahý program, ku ktorému sa cieľová skupina nedostane. Ak sa navyše domácnosti postupne dostanú do formálneho systému so zmluvami a meraním spotreby, štát o nich konečne získa dáta. Bez nich nevie pomoc ani zacieliť, ani vyhodnotiť.

Širší kontext: klimatické peniaze z EÚ

Téma bude dôležitejšia s nástupom nových európskych pravidiel. Rozšírenie obchodovania s emisnými povolenkami na budovy a cestnú dopravu má postupne zvyšovať náklady na fosílne palivá aj pre domácnosti. Na tlmenie dosahov na zraniteľné skupiny vzniká Sociálno-klimatický fond, z ktorého bude čerpať aj Slovensko.

Ak však štát nebude vedieť, kde energeticky chudobné domácnosti sú, hrozí, že aj tieto prostriedky skončia u tých, ktorí sú v systéme viditeľní, a nie u tých, ktorí pomoc potrebujú najviac. Lepšie mapovanie energetickej chudoby, a to aj mimo zmluvných odberateľov, je preto podmienkou toho, aby verejné peniaze míňal štát efektívne.