Energie zdraželi takmer o pätinu, ECB podľa NBS stráca dôvod čakať

Kto v posledných mesiacoch porovnával faktúry za energie alebo účty z obchodu, nemusí čakať na štatistiky, aby vedel, že sa niečo deje. Z Národnej banky Slovenska teraz zaznel signál, ktorý tento pocit potvrdzuje a posúva ho ďalej. Podľa komentára zverejneného na stránke centrálnej banky inflácia opäť silnie a Rada guvernérov Európskej centrálnej banky má stále menej dôvodov len pozorovať. Pre slovenské domácnosti a firmy je to dôležitá správa, lebo naznačuje, ktorým smerom sa môže pohnúť cena peňazí v celej eurozóne.

Čo konkrétne zaznelo zo slovenskej centrálnej banky

Komentár napísal člen Rady guvernérov ECB, teda orgánu, ktorý rozhoduje o úrokových sadzbách pre všetky krajiny platiace eurom. Jeho hlavný odkaz je jednoduchý: energetický šok podľa neho neustupuje. Energie sú takmer o pätinu drahšie ako pred rokom, firmy platia za vstupy viac a slabší kurz eura voči americkému doláru zdražuje všetko, čo sa nakupuje v dolároch. Navyše mierne rastú aj ceny potravín.

Potrebujeme konať skôr, ako nám vysoká inflácia začne pripadať normálna.— komentár zverejnený na nbs.sk

Už samotný titulok komentára hovorí o hraniciach trpezlivosti. Autor upozorňuje, že treba konať skôr, ako si ľudia na vysokú infláciu zvyknú a začnú ju brať ako normálnu. Nejde len o rečnícky obrat. Z pohľadu centrálnych bánk je práve tento moment, keď si domácnosti a firmy začnú vyššie ceny započítavať do svojich plánov, najnebezpečnejší.

Prečo na očakávaniach záleží viac než na jednom čísle

Centrálne banky dlhodobo tvrdia, že jednorazový skok cien, napríklad pre drahšiu ropu či plyn, dokážu do istej miery prečkať. Problém nastáva, keď sa z neho stane trvalý návyk. Ak firmy čakajú, že náklady porastú aj budúci rok, dvíhajú ceny vopred. Ak zamestnanci čakajú vyššiu infláciu, pýtajú vyššie mzdy. Tento kolotoč sa potom sám udržiava aj vtedy, keď pôvodná príčina zmizne.

Práve preto komentár nehovorí len o aktuálnych cenách, ale aj o psychológii. Cieľom ECB je inflácia na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Keď sa ľudia prestanú čudovať číslam, ktoré sú od tohto cieľa výrazne vyššie, dôveryhodnosť cieľa slabne a jeho obnovenie býva drahšie.

Skúsenosť z nedávnej minulosti

Slovensko má v čerstvej pamäti, ako vyzerá energetická kríza, ktorá sa rozleje do celej ekonomiky. Po roku 2022 sa drahé energie postupne preniesli do cien potravín, služieb aj priemyselných výrobkov a slovenská inflácia patrila v roku 2023 k najvyšším v eurozóne. ECB vtedy reagovala neskoro, no potom zvyšovala sadzby rýchlo a výrazne, čo pocítili najmä ľudia s hypotékami, ktorým končila fixácia.

Aktuálny komentár sa dá čítať aj ako snaha nezopakovať rovnakú chybu, teda nečakať príliš dlho s presvedčením, že šok je dočasný. Od vtedajšej situácie sa však súčasnosť líši v tom, že dnešný rast cien energií je podľa dostupných informácií miernejší a ekonomika vstupuje do tohto obdobia z inej východiskovej pozície. Do akej miery sa história zopakuje, zatiaľ nikto nevie.

Čo to môže znamenať pre bežnú domácnosť

Dopad sa dá rozdeliť do troch oblastí, ktoré sa týkajú väčšiny Slovákov:

• Výdavky na bývanie a jedlo. Ak sa drahšie energie a dovoz prenesú ďalej, rodinné rozpočty budú opäť pod tlakom, najmä v domácnostiach, kde energie a potraviny tvoria veľkú časť výdavkov.
• Úvery. Prípadné sprísnenie menovej politiky by sa skôr či neskôr premietlo do sadzieb hypoték a spotrebných úverov. Najcitlivejší sú tí, ktorým sa v najbližšom období končí fixácia.
• Úspory. Peniaze na bežnom účte s nulovým úrokom pri vyššej inflácii reálne strácajú hodnotu. Na druhej strane vyššie sadzby ECB zvyčajne časom pomôžu aj úročeniu vkladov, hoci banky ich zvykú zvyšovať pomalšie ako úroky z úverov.

Zvláštnu úlohu zohráva kurz eura. Slabšie euro voči doláru zdražuje suroviny a tovary obchodované v dolároch, teda aj ropu či niektoré komponenty pre priemysel. Na druhej strane môže mierne pomôcť exportérom, na ktorých slovenská ekonomika výrazne stojí, najmä automobilkám.

Možné scenáre na najbližšie mesiace

Komentár neobsahuje konkrétny návrh ďalšieho kroku, preto treba rozlišovať medzi tým, čo bolo povedané, a tým, čo sa môže stať. Vo všeobecnosti sa ponúkajú tieto cesty:

• ECB pristúpi k sprísneniu. Ak budú najbližšie dáta potvrdzovať rast cien, jastrabie hlasy v Rade guvernérov môžu získať prevahu a banka by mohla úrokové sadzby zvýšiť.
• ECB zatiaľ vyčká, ale zmení tón. Centrálne banky často najskôr pripravia trhy slovami a až potom konajú. Aj samotná rétorika však ovplyvňuje výnosy dlhopisov a ceny úverov.
• Šok sa upokojí sám. Ak by ceny energií klesli a euro posilnilo, tlak by sa zmiernil a dôvody na zásah by oslabli.

Rozhodnutia ECB sú kolektívne a slovenský hlas je jedným z mnohých. Výsledok bude závisieť aj od situácie vo veľkých ekonomikách ako Nemecko, Francúzsko či Taliansko, kde môže byť ekonomický obraz odlišný.

Náš pohľad a otvorené otázky

Podľa nás je komentár z NBS predovšetkým varovaním, že obdobie pokojného čakania sa môže skončiť. Dá sa čakať, že trhy budú najbližšie údaje o inflácii v eurozóne sledovať pozornejšie a každé ďalšie prekvapenie smerom nahor zvýši tlak na Frankfurt. Kľúčová otázka je, či sa drahé energie začnú prelievať do širšieho spektra cien, najmä do služieb a miezd. Ak áno, argument za rýchlejšiu reakciu bude silný. Ak ostanú izolované, ECB môže mať priestor postupovať opatrnejšie.

Otvorené zostáva aj to, ako by prípadné vyššie sadzby zvládla ekonomika, ktorá už aj tak nerastie závratným tempom, a ako sa zmena prejaví na slovenských domácnostiach zaťažených úvermi. Rovnako nie je jasné, či slabší kurz eura je dočasný výkyv, alebo dlhší trend. Na tieto otázky dnes nikto nemá istú odpoveď. Isté je len to, že slovenská centrálna banka dáva najavo, že nechce, aby si krajina na vysoké ceny znova zvykla.