Firmy zarobili menej, štát vybral viac. Výnos dane z príjmov ťahá hŕstka veľkých podnikov

Na prvý pohľad to vyzerá ako protirečenie. Slovenské firmy v roku 2025 zarobili menej ako rok predtým, štátna pokladnica však na dani z ich príjmov vybrala viac. Národná banka Slovenska v novej analýze vysvetľuje, že rozhodla najmä zmena daňových pravidiel, nie lepšie hospodárenie podnikov. Kľúčovú úlohu zohrala vyššia sadzba pre najväčšie spoločnosti.

Tri sadzby namiesto dvoch

Od roku 2025 platí na Slovensku pri dani z príjmov právnických osôb trojstupňový systém. Konsolidačný balík ho zaviedol ako jeden zo spôsobov, ako znížiť deficit verejných financií. Sadzba sa dnes odvíja od výšky ročných zdaniteľných výnosov firmy:

• 10 % pre najmenšie firmy s výnosmi do 100-tisíc eur,
• 21 % pre podniky s výnosmi od 100-tisíc do 5 miliónov eur,
• 24 % pre spoločnosti s výnosmi nad 5 miliónov eur.

Predtým platila základná sadzba 21 % a znížená 15 % pre najmenších daňovníkov. Nové nastavenie teda podniky ešte výraznejšie rozdelilo podľa veľkosti. Najmenším firmám zaťaženie kleslo, tie najväčšie odvádzajú zo zisku väčší podiel ako kedykoľvek v posledných rokoch.

Rozpočet sa spolieha na úzku skupinu firiem

Analýza NBS ukazuje, že vyšší výnos dane neprináša široká základňa podnikov, ale relatívne malý počet veľkých hráčov. Práve ich zisky po zvýšení sadzby na 24 % vyvážili celkový pokles ziskovosti firemného sektora. Pre ministerstvo financií je to v čase konsolidácie vítaný príjem. Má to však aj odvrátenú stranu.

Keď výnos dane stojí na zlomku firiem, rozpočet je citlivejší na ich osud. Veľké podniky na Slovensku často pôsobia v exportných odvetviach, napríklad v automobilovom priemysle, a ich zisky závisia od zahraničného dopytu, cien energií či obchodných bariér. Zhoršenie situácie u niekoľkých z nich sa preto môže prejaviť v príjmoch štátu oveľa výraznejšie, ako by tomu bolo pri rovnomernejšie rozloženom daňovom zaťažení.

Čo to znamená do budúcnosti

Vyššia sadzba pre veľké podniky ukázala, že dokáže priniesť peniaze aj v roku, keď firmám zisky klesajú. Zároveň však zvýšila koncentráciu rizika v príjmovej časti rozpočtu. Pri plánovaní ďalších krokov konsolidácie tak bude dôležité sledovať nielen celkový výnos dane, ale aj to, od koho a ako stabilne prichádza.

Otvorenou otázkou zostáva aj dlhodobý vplyv na investičné rozhodnutia. Daňové zaťaženie je jedným z faktorov, ktoré nadnárodné skupiny zvažujú pri výbere krajiny pre nové projekty. Ak by sa vyššia sadzba premietla do slabšieho prílevu investícií, mohol by sa dnešný príjem rozpočtu časom zmenšiť.