MMF: Bohaté krajiny musia znížiť dlh, rastúce úroky ohrozujú stabilitu

Kristalina Georgievová, generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu, na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku vyzvala vyspelé ekonomiky vrátane Spojeného kráľovstva a Spojených štátov, aby znížili svoje verejné zadlženie. V exkluzívnom rozhovore pre BBC uviedla, že globálne ekonomické šoky tlačia dlhové hladiny nahor „ako schodisko, ale nie do neba“, pričom vlády podľa nej doteraz neurobili nič, aby zastavili rast nákladov na jeho obsluhu.

Čo presne MMF požaduje

Georgievová označila za nevyhnutné dve opatrenia. Po prvé, znížiť úroveň dlhu a dať fiškálnu konsolidáciu na prvé miesto vládnych priorít. Po druhé, zabezpečiť, aby centrálne banky plnili svoj mandát cenovej stability. Podľa jej slov ide o „politicky ťažké, no nevyhnutné kroky“ a vlády musia nájsť „odvahu“ ich presadiť.

Na otázku o vyšších úrokových nákladoch Spojeného kráľovstva v porovnaní s inými veľkými ekonomikami odpovedala, že postavenie Británie „nie je veľmi odlišné“ od ostatných krajín. Ocenila „pomerne konzistentné kroky“ pri znižovaní dlhu a reformy v plánovaní a bývaní, no zároveň upozornila, že vyspelé ekonomiky „nemajú hotovosť“ na priamu podporu rastu, a preto sa musia spoliehať na reformy, ktoré povzbudia súkromné investície.

Prečo rastú náklady na dlh

Vlády si požičiavajú predajom dlhopisov, teda dlhových cenných papierov, za ktoré platia investorom úrok. Výnosy z dlhopisov v posledných mesiacoch stúpli, čo súvisí s obavami z inflácie, ktorá znehodnocuje reálny výnos investorov. Georgievová upozornila, že rast výpožičných nákladov súvisí aj s narušením dodávok ropy v dôsledku vojen, čo priživuje infláciu.

Ďalším faktorom je podľa nej rastúca konkurencia na dlhopisovom trhu zo strany veľkých technologických firiem, ktoré potrebujú získať obrovské sumy peňazí na investície do vývoja umelej inteligencie. Tieto firmy tak súťažia s vládami o kapitál investorov, čo tlačí výnosy dlhopisov nahor.

Konkrétne čísla ukazujú rozsah problému. Americký verejný dlh prekročil 40 biliónov dolárov a za posledné desaťročie sa zdvojnásobil, čo vyvoláva obavy doma aj v zahraničí. V Spojenom kráľovstve dosiahli augustové vládne výpožičky 18,3 miliardy libier, teda o takmer pätinu viac než v rovnakom mesiaci pred rokom, a prekonali aj oficiálne prognózy. Náklady na obsluhu dlhu boli v auguste najvyššie od začiatku vedenia mesačných záznamov v roku 1997.

Riziko umelej inteligencie pre finančnú stabilitu

Georgievová sa vyjadrila aj k obavám okolo straty kontroly nad systémami umelej inteligencie, ktoré označila za ďalšie potenciálne riziko pre finančnú stabilitu popri vysokom zadlžení. „Ak uvidíme viac prípadov, keď si AI začne žiť vlastným životom, môžeme čeliť závažnému riziku pre finančnú stabilitu,“ povedala.

Zopakovala tiež hodnotenie MMF, podľa ktorého globálnu ekonomiku ťahajú dve sily opačným smerom, energetický šok na strane jednej a investície do umelej inteligencie na strane druhej. Za dôležitý krok k normalizácii označila obnovenie exportu ropy a plynu zo zálivových krajín, ktoré sa však podľa nej ešte nestalo.

Čo to znamená pre vás

Ak vyspelé ekonomiky vrátane eurozóny, ktorej je Slovensko súčasťou, čelia rastúcim nákladom na obsluhu verejného dlhu, prejavuje sa to aj na trhoch, na ktorých investori bežne nakupujú štátne alebo firemné dlhopisy vrátane fondov a ETF zameraných na dlhopisy. Vyššie výnosy dlhopisov znamenajú, že novo vydané dlhopisy prinášajú vyšší úrok, no zároveň môžu tlačiť nadol cenu už vydaných dlhopisov v portfóliách. Slovenskí sporitelia a investori, ktorí držia dlhopisové fondy alebo ETF, by preto mali sledovať vývoj výnosov štátnych dlhopisov popredných ekonomík, keďže ich zmeny sa premietajú aj do cien nástrojov v ich vlastných portfóliách. Rovnako platí, že diskusia o fiškálnej konsolidácii vo veľkých ekonomikách môže v nasledujúcich mesiacoch ovplyvniť aj úrokové sadzby, ktoré platia domácnosti a firmy na Slovensku pri úveroch a hypotékach.