Lane z ECB: umelá inteligencia ako šanca pre Európu

Európska centrálna banka sa už nevenuje iba úrokovým sadzbám a cenám energií. Jej hlavný ekonóm Philip R. Lane mal v októbri 2026 prejav s názvom The AI opportunity for Europe, teda „Príležitosť umelej inteligencie pre Európu“. Už názov ukazuje, ako sa na tému pozerá: umelá inteligencia je pre európsku ekonomiku najmä šanca a nie iba hrozba alebo technologická novinka.

Prečo sa AI venuje centrálna banka

Na prvý pohľad nemusí byť jasné, prečo sa umelej inteligencii venuje inštitúcia, ktorá má udržiavať stabilné ceny. Súvislosť je však priama. Menová politika závisí od toho, ako rýchlo môže ekonomika rásť bez toho, aby sa zrýchľovala inflácia. Ak nová technológia zvýši produktivitu, ekonomika dokáže vyrobiť viac s rovnakými vstupmi. Mení sa tak aj prostredie, v ktorom centrálna banka nastavuje sadzby.

Centrálnych bankárov preto zaujíma najmä niekoľko otázok:

• či AI dlhodobo zrýchli rast produktivity v eurozóne,
• ako zmení trh práce, mzdy a skladbu pracovných miest,
• či vlna investícií do dátových centier a výpočtového výkonu krátkodobo nezvýši dopyt a ceny, napríklad elektriny,
• ako sa zmení konkurencia a cenotvorba firiem.

Európa dobieha náskok

Táto debata prichádza v čase, keď Európa dlhodobo zaostáva za Spojenými štátmi v raste produktivity aj v rozvoji digitálnych technológií. Najväčšie firmy vyvíjajúce AI modely a väčšina kapacít na ich trénovanie sú mimo kontinentu. Na tento problém upozornila aj správa Maria Draghiho o európskej konkurencieschopnosti z roku 2024. Európska únia podľa nej potrebuje výrazne viac investovať do inovácií a lepšie prepojiť financovanie s rýchlo rastúcimi firmami.

Zaostávanie vo vývoji však automaticky neznamená zaostávanie v prínosoch. Väčšina ekonomického úžitku z novej technológie zvyčajne nevzniká tam, kde ju vymysleli, ale tam, kde ju firmy, úrady a domácnosti začnú naozaj používať. Európa teda má priestor využiť AI v priemysle, službách aj vo verejnej správe, aj keď nebude mať najväčších vývojárov modelov.

Rozhodnú investície a kapitálový trh

Aby sa táto šanca premenila na vyšší rast, sú potrebné peniaze. Investície do digitálnej infraštruktúry, do softvéru a do vzdelávania zamestnancov sa vracajú postupne. Firmy pritom potrebujú financovanie, ktoré znesie vyššie riziko. Pre Európu je to citlivé miesto, pretože jej hospodárstvo sa vo veľkej miere financuje cez bankové úvery a trh rizikového kapitálu je v porovnaní s USA menší a rozdelený medzi jednotlivé krajiny.

ECB preto dlhodobo podporuje hlbšiu integráciu kapitálových trhov v rámci únie úspor a investícií. Lepšie prepojený kapitálový trh by úspory európskych domácností nasmeroval do produktívnych investícií vrátane technologických projektov, namiesto toho, aby kapitál odchádzal za oceán.

Čo to znamená pre ekonomiku

Zatiaľ nie je jasné, aký veľký bude prínos AI pre európsku ekonomiku. Rozhodne o ňom rýchlosť jej zavádzania, regulácia vrátane európskeho aktu o umelej inteligencii, dostupnosť energie aj schopnosť pracovnej sily osvojiť si nové nástroje. Pre centrálnu banku to znamená sledovať, či sa vyššia efektivita začína prejavovať v dátach o produktivite, a podľa toho upravovať odhady potenciálneho rastu.

Lanov prejav ukazuje, že vedenie ECB zaraďuje umelú inteligenciu medzi štrukturálne faktory, ktoré môžu v nasledujúcich rokoch ovplyvniť rast eurozóny aj prostredie pre menovú politiku.