Nebankoví veritelia: tlmia dosah sadzieb, alebo ho zosilňujú?

Cena hypotéky alebo spotrebného úveru sa nerodí len v banke. Do hry vstupuje rozhodovanie Európskej centrálnej banky, očakávania trhu o budúcich sadzbách a čoraz viac aj to, kto vlastne peniaze požičiava. Nemecká Bundesbanka zverejnila diskusnú štúdiu autorov Petra Bednareka, Francesca Febbra, Stevena Ongenu a Natalje von Westernhagen s názvom „When nonbanks dampen and when they amplify“. Už názov naznačuje, že nebankoví veritelia nemajú jednoznačný efekt. Niekedy dopad menovej politiky zmierňujú, inokedy ho zosilňujú, a to podľa tvaru výnosovej krivky.

Poznámka k rozsahu: píšeme z názvu a zaradenia publikácie, nie z jej plného textu. Konkrétne čísla ani závery štúdie preto nepreberáme a nedomýšľame si ich. Zameriavame sa na to, prečo je téma dôležitá a čo z nej vyplýva pre slovenského čitateľa.

Prečo sa to týka aj slovenskej domácnosti

Zmeny sadzieb ECB poznáme z praxe. Po období rýchleho zvyšovania sadzieb v rokoch 2022 a 2023 sa výrazne zdražili nové úvery. Po začiatku uvoľňovania v roku 2024 sa naopak začalo diskutovať, nakoľko rýchlo sa to prejaví v ponukách bánk. Dosah sa pritom nikdy neprenesie rovnomerne. Závisí od toho, ako sa financujú veritelia, aké úvery ponúkajú a čo sa deje na dlhopisových trhoch.

Ak časť úverov poskytujú inštitúcie mimo bankového sektora, prenos menovej politiky sa môže zmeniť. Pre domácnosť to môže znamenať rozdielnu dostupnosť úveru, rozdielne podmienky alebo rozdielne tempo zmien cien. Práve preto sa centrálne banky o nebankový sektor zaujímajú čoraz viac.

Kto sú „nebanky“ a prečo sa o ne zaujímajú regulátori

Pod pojmom nebankoví veritelia sa zvyčajne rozumejú finančné inštitúcie, ktoré požičiavajú, ale nie sú bankami s tradičnou licenciou a vkladmi. Patria sem napríklad investičné fondy, poisťovne, penzijné fondy, fondy súkromného dlhu či rôzne špecializované finančné spoločnosti. Zdroje získavajú inak než banky: nie z vkladov klientov, ale z kapitálu investorov, dlhopisov alebo poistných rezerv.

Tento rozdiel je dôležitý. Banka má zvyčajne krátkodobé zdroje v podobe vkladov a dlhodobejšie úvery. Nebankový veriteľ môže mať iný časový profil financovania, iné regulačné požiadavky a inú citlivosť na zmeny trhových výnosov. Preto sa neočakáva, že bude reagovať na rovnaký impulz rovnako ako banka.

Prečo záleží na tvare výnosovej krivky

Výnosová krivka ukazuje, aké výnosy trh požaduje za dlhopisy s rôznou dobou splatnosti. Býva rastúca, plochá alebo inverzná, keď sú krátkodobé sadzby vyššie než dlhodobé. Pre požičiavanie je to kľúčový údaj, lebo z rozdielu medzi krátkodobým financovaním a dlhodobejšími úvermi závisí, ako je požičiavanie ziskové.

Všeobecne platí, že pri inverznej krivke sa banky dostávajú pod tlak na marže, pretože ich financovanie je drahé voči dlhším úverom. Čo to znamená pre nebanky, to už závisí od ich modelu. Výskumná otázka znie, kedy ich činnosť zmierni sprísnenie menovej politiky, napríklad tým, že vstúpia tam, kde banky ustupujú. A kedy ho zosilní, napríklad keď tiež ubrzdia požičiavanie. Hypotézy sú zrejmé, odpoveď však patrí do samotnej štúdie, nie do nášho článku.

Slovensko: banky stále v hlavnej úlohe, no obraz nie je úplný

Slovenský úverový trh je tradične bankocentrický. Hypotéky či väčšinu spotrebných úverov poskytujú banky a ich pobočky alebo dcérske spoločnosti, často v rámci zahraničných skupín. Nebankový sektor je u nás v domácnostiach menej viditeľný, napríklad v podobe leasingových a splátkových spoločností a fondov. Presný podiel nebankových veriteľov na jednotlivých segmentoch však v tomto texte uvádzať nebudeme, lebo nemáme overené čísla.

Zároveň treba pripomenúť, že Slovensko nie je izolovaný trh. Sme v eurozóne, naše banky sú napojené na európske financovanie a aj nebankové vplyvy môžu prísť zvonka, napríklad cez firemné financovanie, nehnuteľnostné projekty alebo investičné fondy. Slovenský človek tak môže pocítiť dopad nebankového kanála aj bez toho, aby si ho spájal s konkrétnym veriteľom.

• Domácnosti: dopad sa prejaví pri cene nových úverov a pri refinancovaní po skončení fixácie.
• Firmy: väčší význam môže mať alternatívne financovanie mimo bánk.
• Regulátori: sledujú, či sa riziká nepresúvajú do menej dohliadaných častí systému.

Scenáre a otvorené otázky

Možno si predstaviť aspoň dva základné scenáre. V prvom nebankoví veritelia vyplnia medzeru, keď banky pri zmene sadzieb zbrzdia požičiavanie. Úverový cyklus by to mierne vyhladilo, ale časť rizika by sa presunula mimo bánk. V druhom scenári nebankoví veritelia zareagujú rovnakým smerom ako banky alebo ešte citlivejšie, a vtedy sa pôsobenie menovej politiky zosilní. Ktorý scenár prevládne, má podľa názvu štúdie súvisieť s výnosovou krivkou.

Otvorených otázok je viac, než odpovedí, ktoré môžeme poctivo dať:

• Ako veľký je nebankový sektor v slovenských úveroch pre domácnosti a firmy v porovnaní s eurozónou?
• Zmení sa správanie nebankových veriteľov, keď sa výnosová krivka bude vracať k bežnejšiemu tvaru?
• Dokáže dohľad zachytiť riziká tam, kde veritelia nie sú klasickými bankami?

Náš pohľad: čo si z toho odniesť

Podľa nás je hlavným posolstvom takýchto štúdií to, že prenos menovej politiky nemožno čítať len cez banky. Dá sa čakať, že význam nebankového financovania bude v Európe naďalej predmetom výskumu aj regulácie. Kľúčová otázka je, či nebankoví veritelia trh stabilizujú, alebo či pri zmene sadzieb pridajú ďalšiu vrstvu citlivosti. Jednoduchá odpoveď „vždy tlmia“ alebo „vždy zosilňujú“ neexistuje, a to je v podstate podstata štúdie.

Pre čitateľa z toho plynie skromný praktický záver: pri sledovaní sadzieb sa oplatí vnímať nielen rozhodnutia ECB, ale aj to, ako vyzerá výnosová krivka a ako sa mení ponuka úverov. Sami sme výsledky štúdie podrobne neanalyzovali, preto ich odporúčame čítať v origináli na stránke Bundesbanky.