Mikloš kritizuje zmenu rozpočtového provizória: Varuje, že vláda by mohla peniaze minúť ešte pred voľbami

Rozpočet na budúci rok ešte nie je schválený, no pravidlá pre prípad, že by ho poslanci neschválili, sa už zmenili. Národná rada v utorok podporila pozmeňujúci návrh poslanca vládneho Smeru Daniela Karasa, ktorý upravuje podmienky rozpočtového provizória. Ide o režim, ktorý určuje, ako štát hospodári, keď nemá schválený rozpočet. Ostro sa proti zmene ohradil bývalý minister financií Ivan Mikloš. V rozhovore pre Hospodárske noviny ju označil za „absolútne nehoráznu“ a varoval, že vláda by vďaka nej mohla minúť všetky prostriedky ešte do volieb.

Čo je rozpočtové provizórium

Provizórium je núdzový režim. Používa sa vtedy, keď parlament do začiatku kalendárneho roka neschváli štátny rozpočet. Vtedy štát nemôže míňať podľa nového rozpočtu a riadi sa pravidlami zo zákona o rozpočtových pravidlách. Doteraz platilo, že výdavky boli v každom mesiaci obmedzené na pomernú časť výdavkov z predchádzajúceho roka. Takýto strop má zabrániť tomu, aby vláda bez súhlasu parlamentu robila veľké finančné rozhodnutia.

Slovensko v praxi takmer nemá s provizóriom skúsenosti. Naposledy v ňom fungovalo v roku 1999, na začiatku prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Mikloš bol v tom čase podpredsedom vlády pre ekonomiku. Odvtedy sa vždy podarilo rozpočet schváliť včas.

Prečo kritici hovoria o predvolebnom riziku

Mikloš vidí problém najmä v načasovaní. Pravidlá sa menia ešte pred hlasovaním o rozpočte, a to aj pre situáciu, keď by vláda nemala za sebou parlament, ktorý by jej rozpočet schválil. Podľa neho by voľnejšie podmienky mohli umožniť sústrediť výdavky do obdobia pred voľbami. Z režimu, ktorý má byť skromný a dočasný, by sa tak mohol stať nástroj, ktorý obchádza bežnú parlamentnú kontrolu verejných financií.

Kritici takýchto zmien zvyčajne poukazujú na viaceré riziká:

• Oslabenie úlohy parlamentu. Schvaľovanie rozpočtu patrí k základným právomociam zákonodarcov. Voľnejšie provizórium túto právomoc oslabuje.
• Míňanie pred voľbami. Ak vláda nemá jasné mesačné limity, môže výdavky presunúť do politicky citlivého obdobia.
• Dôveryhodnosť konsolidácie. Slovensko má jeden z najvyšších deficitov v eurozóne. Hodnotitelia a investori preto pozorne sledujú, či štát svoje výdavky kontroluje.

Signál pre trhy a ratingové agentúry

Pravidlá provizória môžu pôsobiť ako technická záležitosť. Pre tých, ktorí posudzujú verejné financie, sú však dôležitým ukazovateľom. Ratingové agentúry pri hodnotení krajín posudzujú aj kvalitu inštitúcií a predvídateľnosť rozpočtového procesu. Ak sa poistky proti nekontrolovanému míňaniu menia narýchlo pozmeňujúcim návrhom, bez väčšej odbornej diskusie, môže to oslabiť dôveru v rozpočtovú disciplínu. Táto dôvera sa prejavuje aj v tom, za koľko si štát požičiava na finančných trhoch.

Zmena prichádza v čase, keď sa vláda snaží znížiť deficit. Zároveň čelí tlaku na sociálne a predvolebné výdavky. Ak sa rozpočet na budúci rok schváli štandardne, nové pravidlá provizória sa vôbec nemusia použiť. Už samotné uvoľnenie týchto poistiek však ukazuje, akým smerom sa môže uberať diskusia o verejných financiách v ďalších mesiacoch.