Mzdy na Slovensku rástli pomalšie ako v eurozóne, hovoria čerstvé dáta Eurostatu
Eurostat v stredu zverejnil údaje o hodinovej cene práce za druhý kvartál 2026. Slovensko rástlo pomalšie ako priemer eurozóny aj celej Európskej únie, hoci rozdiel nie je dramatický. Pre domáce rozpočty je dôležité, že tempo rastu miezd sa má porovnávať s tempom rastu cien, nie s číslom samým o sebe.
- Mzdy a platy na Slovensku vzrástli medziročne o 2,7 %, v eurozóne o 3 %
- Hodinová cena práce na Slovensku stúpla o 2,8 %, v eurozóne o 3,1 % a v celej EÚ o 3,2 %
- Najrýchlejší rast zaznamenali Bulharsko, Litva a Chorvátsko, najpomalší Luxembursko, Rumunsko, Francúzsko a Taliansko
Štatistický úrad Európskej únie Eurostat v stredu zverejnil údaje o vývoji ceny práce za druhý štvrťrok 2026. Hodinová cena práce v eurozóne medziročne vzrástla o 3,1 percenta, v celej Európskej únii o 3,2 percenta. Na Slovensku bol rast pomalší, hodinová cena práce sa zvýšila o 2,8 percenta. Rozdiel platí aj pre samotné mzdy a platy bez ostatných zložiek ceny práce, ktoré na Slovensku medziročne stúpli o 2,7 percenta, v eurozóne o 3 percenta.
Ako sa mzdy vyvíjali v druhom kvartáli
Cena práce sa v štatistike Eurostatu skladá z dvoch hlavných zložiek, mzdy a platy predstavujú väčšiu časť, zvyšok tvoria ďalšie náklady na prácu, napríklad odvody zamestnávateľa. Na Slovensku ostatné zložky ceny práce vzrástli o 3,1 percenta, teda rýchlejšie ako samotné mzdy. V eurozóne bol rozdiel podobný, ostatné zložky tam stúpli o 3,2 percenta.
Podľa sektorov rástla cena práce v eurozóne najrýchlejšie v stavebníctve, o 3,9 percenta, v priemysle o 2,9 percenta a v službách o 3 percentá. V celej Únii bol vzorec takmer identický, stavebníctvo 3,9 percenta, priemysel 3 percentá, služby 3,1 percenta.
| Ukazovateľ | Slovensko | Eurozóna | EÚ |
|---|---|---|---|
| Mzdy a platy | 2,7 % | 3,0 % | 3,2 % |
| Ostatné zložky ceny práce | 3,1 % | 3,2 % | 3,2 % |
| Hodinová cena práce celkovo | 2,8 % | 3,1 % | 3,2 % |
Kto rástol najrýchlejšie a kto najpomalšie
Medzi členskými štátmi boli rozdiely výrazné. Najvyšší medziročný rast hodinovej ceny práce zaznamenalo Bulharsko s 9,9 percenta, nasledovala Litva s 9,6 percenta a Chorvátsko s 8,9 percenta. Ide o krajiny, kde mzdy dlhodobo dobiehajú úroveň západnej a severnej Európy, takže vyššie percentuálne prírastky nie sú prekvapením.
Na opačnom konci žebríka sa umiestnili Luxembursko a Rumunsko, obe zhodne s rastom 1,8 percenta, a Francúzsko s Talianskom, kde cena práce stúpla o 2,1 percenta. Slovensko sa svojím tempom 2,8 percenta zaradilo medzi krajiny s podpriemerným, ale nie najpomalším rastom.
- Bulharsko, Litva a Chorvátsko rástli najrýchlejšie, o 8,9 až 9,9 percenta
- Luxembursko a Rumunsko rástli najpomalšie, o 1,8 percenta
- Slovensko s 2,8 percenta zaostávalo za priemerom eurozóny aj EÚ
Prečo je dôležité sledovať vzťah miezd a cien
Samotné percento rastu miezd nehovorí nič o tom, ako sa zmenila kúpna sila domácností. Rozhoduje to, o koľko rástli mzdy v porovnaní s rastom cien tovarov a služieb. Ak ceny rastú rýchlejšie ako mzdy, reálna kúpna sila klesá, aj keď nominálny plat je vyšší ako minulý rok. Presné aktuálne tempo inflácie na Slovensku Eurostat v tejto správe nezverejnil, preto ho nemožno s údajmi o mzdách priamo porovnávať.
Pre plánovanie rodinného rozpočtu je dôležitejšie sledovať vlastný vývoj príjmov a výdavkov než priemerné čísla za celú ekonomiku. Priemerný rast mzdy 2,7 percenta neznamená, že takto rástol plat každého zamestnanca, mzdy sa vyvíjajú odlišne podľa sektora, regiónu aj typu zamestnania.
Čo to znamená pre vás
Ak váš plat v poslednom roku rástol pomalšie ako celkové výdavky domácnosti, má zmysel prejsť si rozpočet a nájsť položky, kde je možné ušetriť, napríklad pri pravidelných platbách alebo energiách. Pri plánovaní väčších výdavkov, ako je hypotéka alebo dlhší spotrebný úver, počítajte s tým, že rast miezd v priemyselných a exportných sektoroch môže byť pomalší ako v stavebníctve alebo službách, kde bol rast ceny práce v eurozóne najvyšší. Ak sa rozprávate so zamestnávateľom o zvýšení mzdy, údaje Eurostatu môžete použiť ako referenčný bod, priemerný rast miezd na Slovensku bol v druhom kvartáli 2,7 percenta, čo je menej než priemer eurozóny.
Zdroje
Článok má informatívny charakter a nie je investičným ani daňovým poradenstvom.