Nemecko chce podporu kogenerácie viazať na trh. Slovenskí investori zatiaľ čakajú

Kombinovaná výroba elektriny a tepla (KVET), teda kogenerácia, mala dlho v energetike jasnú úlohu. Tepláreň vyrábala teplo pre domácnosti a firmy a elektrinu predávala do siete ako vedľajší produkt. S rastúcim podielom solárnych a veterných zdrojov sa však táto úloha mení. Nemecko preto chce kogeneráciu podporovať naďalej, no za nových podmienok. Na Slovensku zatiaľ nie je jasné, aký model podpory bude platiť, a investori sa podľa toho správajú.

Berlín predlžuje podporu, no mení jej logiku

Podľa dostupných informácií chce nemecká vláda predĺžiť podporu kombinovanej výroby do roku 2035. Dôležitejšia než samotný termín je však zmena prístupu. Podpora sa má viac riadiť tým, čo sa deje na trhu s elektrinou. Ak by zariadenia vyrábali bez ohľadu na cenu, fungovali by aj v hodinách, keď je elektriny prebytok. Nový model má zvýhodniť zdroje, ktoré pridajú výkon pri nedostatku elektriny a uberú, keď sieť zahlcuje lacná energia zo slnka a vetra.

Za týmto krokom stoja dlhodobé zmeny na nemeckom trhu:

• rastie počet hodín s veľmi nízkymi alebo zápornými cenami elektriny,
• sieť potrebuje regulovateľné zdroje, ktoré vyrovnajú výkyvy obnoviteľných zdrojov,
• teplárne sa musia pripraviť na odklon od fosílnych palív a na prechod na nízkoemisné riešenia.

Kogeneračná jednotka, ktorá dokáže teplo krátkodobo uložiť do akumulačnej nádrže a elektrinu vyrábať vtedy, keď ju trh najviac potrebuje, tak získava novú úlohu. Je skôr flexibilným doplnkom k obnoviteľným zdrojom než zdrojom stabilnej základnej výroby.

Prečo je pre investorov dôležitá predvídateľnosť

Nové kogeneračné zdroje sú drahé a stavajú sa na desaťročia. Investor potrebuje vedieť nielen to, či podporu dostane, ale aj na ako dlho a za akých podmienok. Nemecký krok je preto dôležitý aj tým, že dáva trhu výhľad na približne desať rokov. Firmy tak môžu porovnať, či sa im investícia do flexibility oplatí, a podľa toho plánovať financovanie.

Väzba na trhové signály zároveň mení podnikateľský model. Príjmy zariadenia budú viac závisieť od schopnosti reagovať na ceny a menej od samotného objemu výroby. Projekty, ktoré rátajú s akumuláciou tepla, rýchlym nábehom a riadením prevádzky, tak môžu byť v lepšej pozícii než klasické jednotky s nepretržitou prevádzkou.

Slovensko: projekty v čakacom režime

Na Slovensku je situácia iná. Podľa správy časť investorov pozastavila prípravu nových zdrojov, pretože nemá istotu, ako bude podpora vyzerať. Kombinovaná výroba je na Slovensku úzko spätá so systémami centrálneho zásobovania teplom, ktoré slúžia veľkej časti mestských domácností. Pri rozhodovaní o modernizácii teplární preto ide aj o budúce ceny tepla, nielen o výnosnosť pre prevádzkovateľov.

Bez jasných pravidiel sa projekty zvyčajne nerušia, ale odkladajú. Odklad však niečo stojí. Staršie zariadenia bežia dlhšie, modernizácia sa posúva a podniky môžu prísť o vhodné obdobie na financovanie či dodávky technológií. Ak by sa slovenský rámec napokon priblížil nemeckému modelu založenému na flexibilite, investori by museli prerobiť aj technické riešenia, nielen finančné plány.

Na čo sa oplatí sledovať

Pre energetický sektor bude dôležité najmä to, či slovenská úprava podpory určí dlhodobý horizont a či bude podobne ako nemecká zvýhodňovať zdroje schopné reagovať na trh. Nemecko je najväčším trhom s elektrinou v regióne a jeho pravidlá často ovplyvňujú aj susedné krajiny. Zmena logiky podpory v Berlíne tak môže byť pre slovenských tvorcov politiky aj investorov dobrým porovnaním.