Parlament schválil rozpočet na rok 2027. Fico varuje, že vyrovnaný rozpočet by Slovensko poslal do recesie

Slovensko má schválený rozpočet na rok 2027. Národná rada ho prijala v stredu 14. októbra 2026. Vládna koalícia tak zvládla jednu z najdôležitejších úloh roka. Premiér Robert Fico na tlačovej konferencii hovoril o mimoriadne stabilizujúcom momente pre krajinu. Rozpočet podľa neho budú krajine potrebovať na reakciu na problémy, ktoré nespôsobila a ktoré často nedokáže sama ovplyvniť.

Ide o mimoriadne stabilizujúci moment pre Slovenskú republiku.— Robert Fico, predseda vlády SR

Signál stability pre vládu aj krajinu

Štátny rozpočet sa často označuje ako hlavný zákon štátu. Určuje, koľko peňazí štát v nasledujúcom roku vyberie a na čo ich minie. Pre koalíciu bolo jeho schválenie aj skúškou súdržnosti. Podľa predsedu vlády koalícia ukázala, že dokáže pracovať a rozhodovať profesionálne a prijať rozhodnutia, ktoré krajina potrebuje.

Fico zdôraznil, že Slovensko je malá a otvorená ekonomika. Silno ju preto ovplyvňuje dianie vo svete. Ako príklady sa dajú uviesť geopolitické napätie, obchodné spory či kolísanie cien energií. Premiér tvrdí, že práve v takom prostredí potrebuje štát rozpočet ako nástroj, ktorým môže na tieto výzvy reagovať.

Spor o vyrovnaný rozpočet

Najväčší spor medzi vládou a opozíciou sa týkal výšky deficitu. Opozícia žiadala vyrovnaný rozpočet, teda taký, v ktorom by štát nemíňal viac, než vyberie. Premiér tento návrh odmietol a ako argument uviedol vládne odhady jeho dopadov:

• hrubý domáci produkt by v roku 2027 klesol o 3,5 %,
• Slovensko by podľa vlády nezažívalo rast, ale hlbokú recesiu,
• prácu by stratilo približne 140-tisíc ľudí,
• nezamestnanosť by namiesto približne 4 % mohla stúpnuť na 8 až 9 %.

Ide o odhady vlády, ktoré odzneli v politickej debate. Nie sú to nezávislé prognózy. Všeobecne však platí, že príliš rýchle škrtanie výdavkov alebo zvyšovanie daní v krátkom čase spomaľuje ekonomiku. Ekonómovia sa líšia v tom, aký silný tento efekt je a ako rýchlo sa dá deficit bez väčších škôd znížiť.

Konsolidácia medzi rastom a dlhom

Spor o rozpočet ukazuje dilemu, ktorú dnes rieši viacero európskych krajín. Na jednej strane sú pravidlá EÚ a tlak na znižovanie deficitov a verejného dlhu. Na druhej strane je obava, že prudké úspory by zastavili rast. Slovensko má už niekoľko rokov vysoký schodok, preto sa o tempe ozdravovania verejných financií hovorí čoraz viac.

Vláda volí postupnú cestu a uprednostňuje ochranu ekonomiky a pracovných miest. Kritici upozorňujú, že pomalšia konsolidácia znamená ďalší rast dlhu a vyššie náklady na jeho splácanie. Aj od toho bude závisieť, ako budú krajinu hodnotiť ratingové agentúry, ktoré sledujú, či má štát dôveryhodný plán na zníženie schodku.

Schválením rozpočtu sa debata nekončí. Rozhodujúce bude, ako sa podarí plniť príjmy a dodržať výdavky počas roka 2027. Dôležité bude aj to, či sa naplnia predpoklady o raste ekonomiky, z ktorých rozpočet vychádza.