Peniaze v digitálnej ére: ECB predstavuje digitálne euro a tokenizáciu ako dva piliere budúcnosti

Európska centrálna banka už niekoľko rokov opakuje, že digitalizácia peňazí nie je iba technická otázka. Ide aj o to, kto bude mať kontrolu nad platobnou infraštruktúrou Európy. Piero Cipollone, člen Výkonnej rady ECB zodpovedný za projekt digitálneho eura, v novom prejave spojil tri témy: digitálne euro pre bežných ľudí, tokenizáciu finančných aktív a úlohu, ktorú majú centrálne banky v tomto prostredí.

Prečo nestačí hotovosť a karty

Spôsob, akým platíme, sa v eurozóne výrazne mení. Hotovosť sa v obchodoch používa čoraz menej a jej miesto zaberajú karty, mobilné peňaženky a online platby. Tieto služby však v Európe vo veľkej miere prevádzkujú mimoeurópske spoločnosti. Pre ECB je to otázka strategickej autonómie. Ak by sa domáce platby úplne presunuli na súkromné siete so sídlom mimo Únie, Európa by stratila časť kontroly nad kľúčovou súčasťou svojej ekonomiky.

Digitálne euro má byť odpoveďou na tento vývoj. Má ísť o elektronickú formu peňazí centrálnej banky, teda o obdobu bankoviek v digitálnom svete. Hotovosť nemá nahradiť, ale dopĺňať. Myšlienka je jednoduchá: aj keď ľudia platia digitálne, majú mať prístup k verejným peniazom, ktoré sú bez kreditného rizika a dajú sa použiť v celej eurozóne.

Tokenizácia mení finančné trhy

Druhou veľkou témou je tokenizácia. Ide o zapisovanie cenných papierov, dlhopisov či iných aktív vo forme digitálnych tokenov na technológiách distribuovanej databázy (DLT). Finančné inštitúcie si od nej sľubujú rýchlejšie vyrovnanie obchodov, nižšie náklady a menej sprostredkovateľov.

Centrálni bankári však upozorňujú na dôležitú vec. Ak sa obchody s tokenizovanými aktívami vyrovnávajú, niekto musí určiť, akými peniazmi sa platí. ECB chce, aby aj na nových platformách bolo možné vyrovnať obchody v peniazoch centrálnej banky, nielen v súkromných digitálnych tokenoch alebo stablecoinoch. Eurosystém preto pracuje na prepojení DLT platforiem so svojimi existujúcimi platobnými systémami a zároveň skúma dlhodobejšie riešenia pre veľkoobchodné vyrovnanie.

• Retailová rovina: digitálne euro pre domácnosti a obchodníkov ako verejný platobný prostriedok.
• Veľkoobchodná rovina: vyrovnanie tokenizovaných transakcií medzi finančnými inštitúciami v peniazoch centrálnej banky.
• Spoločný cieľ: zachovať jednotu eura bez ohľadu na technológiu, na ktorej sa obchoduje alebo platí.

Centrálna banka ako pevný bod

Cez celé Cipollonovo vystúpenie sa tiahne jedna myšlienka. Dôvera v menu dlhodobo stojí na tom, že súkromné peniaze, napríklad vklady v bankách, sa dajú kedykoľvek v pomere jedna k jednej zameniť za peniaze centrálnej banky. Ak by verejné peniaze z digitálneho sveta zmizli, táto väzba by oslabla. Súkromné digitálne prostriedky by potom mohli súperiť medzi sebou bez spoločného menovateľa.

Preto ECB nevníma digitálne euro ani veľkoobchodné riešenia ako konkurenciu bánk, ale ako infraštruktúru, na ktorej môže súkromný sektor stavať vlastné služby. Banky a platobné inštitúcie by mali digitálne euro klientom distribuovať a ponúkať k nemu doplnkové produkty.

Rozhodnú zákonodarcovia

Technická príprava v Eurosystéme pokračuje, no o konečnej podobe digitálneho eura rozhodne legislatíva, o ktorej rokujú Európsky parlament a Rada EÚ. Od nej bude závisieť aj termín prípadného spustenia a konkrétne parametre, napríklad limity držby či pravidlá ochrany súkromia. Pre európske banky, fintechy aj investorov to znamená, že najbližšie mesiace ukážu, či Európa v digitálnych peniazoch zvolí vlastnú cestu, alebo prenechá iniciatívu súkromným a zahraničným hráčom.