Počasie stálo EÚ 822 miliárd eur. Štvrtina škôd prišla za štyri roky

Keď voda zaplaví trafostanicu, nevypne sa len svetlo v jednej ulici. Zastaví sa výroba v neďalekej fabrike, obchody nepredávajú a samospráva rieši opravu, s ktorou v rozpočte nerátala. Takéto situácie už poznáme aj zo Slovenska. Povodne, prívalové dažde, letné horúčavy a sucho na poliach sa z výnimiek menia na pravidelnú položku vo verejných aj súkromných financiách. Práve preto stojí za pozornosť nové číslo z Luxemburgu: Skupina Európskej investičnej banky (EIB) chce v rokoch 2026 až 2030 dať na prispôsobenie sa klimatickým zmenám najmenej 30 miliárd eur. Je to dvojnásobok sumy z predchádzajúcich piatich rokov.

Účet, ktorý rastie rýchlejšie, ako sme zvyknutí

Najvýrečnejší je samotný rozsah škôd. Extrémne počasie a ďalšie javy súvisiace s klímou spôsobili v Európskej únii v rokoch 1980 až 2024 ekonomické straty vo výške 822 miliárd eur. Dôležitejšie než celkový súčet je však jeho rozloženie v čase. Štvrtina strát vznikla za posledné štyri roky.

Náš jednoduchý prepočet ukazuje, čo to znamená. Za celých 45 rokov vychádza priemer zhruba 18 miliárd eur ročne. Ak na posledné štyri roky pripadá približne štvrtina celku, teda okolo 205 miliárd eur, ročný priemer v tomto období sa blíži k 50 miliardám. Ide o hrubý odhad, ktorý nezohľadňuje infláciu ani to, že v Európe je dnes viac majetku, ktorý môže byť poškodený. Smer je však jasný: škody neprichádzajú rovnomerne a v posledných rokoch ich pribúda.

Prečo je to ekonomická, nielen environmentálna téma

EIB tvrdí, že odolnosť voči klíme a konkurencieschopnosť už nie sú dva rozdielne ciele. Logika je ľahko pochopiteľná. Poškodená elektrická sieť, prehriata výrobná hala, farma bez vody alebo nemocnica, v ktorej sa v lete nedá normálne pracovať, znižujú produktivitu. Narušia dodávateľské reťazce a zdražia prevádzku. Firme, ktorej sa niekoľkokrát za desať rokov zastaví výroba, rastú náklady a horšie plní zmluvy. Odberateľ si potom môže hľadať dodávateľa, ktorého takéto problémy netrápia.

Pre Slovensko je to citlivá téma. Ekonomika je silne naviazaná na priemysel a dodávateľské reťazce, takže výpadok u jedného článku sa rýchlo prenesie ďalej. Veľká časť infraštruktúry, od kanalizácie po cestné mosty, navyše vznikla v čase, keď sa s dnešnou intenzitou dažďov ani dĺžkou horúčav nerátalo.

• Energetika: rozvodne a vedenia sú zraniteľné pri povodniach, búrkach a horúčavách.
• Poľnohospodárstvo: sucho a nedostatok vody priamo znižujú úrodu a zvyšujú jej kolísanie.
• Zdravotníctvo a verejné budovy: prehrievanie zhoršuje pracovné podmienky aj starostlivosť o pacientov.
• Priemysel a logistika: každé prerušenie dopravy alebo dodávok energie sa prejaví na nákladoch.

Čo znamená 30 miliárd eur v praxi

Suma vyzerá veľká, no proti škodám treba pozerať triezvo. Ak by sme jej päťročný objem rozdelili rovnomerne, vychádza zhruba šesť miliárd eur ročne. To je zlomok ročných strát, ktoré sme odhadli pre posledné roky. EIB však neplatí všetko sama. Funguje ako banka, ktorá požičiava, spolufinancuje a často pritiahne k projektu aj ďalší, súkromný či verejný kapitál. Skutočný objem investícií, ktoré jej peniaze pomôžu spustiť, tak môže byť vyšší. Presnú výšku tohto násobku zdroj neuvádza, preto ju nebudeme odhadovať.

Hlavný argument banky je ekonomický: pripraviť sa vopred je lacnejšie ako opravovať po katastrofe. Protipovodňová ochrana, odolnejšie siete, zadržiavanie vody v krajine či úprava budov na horúčavy chránia základné služby a pracovné miesta. Pomáhajú aj vyhnúť sa oveľa vyšším nákladom neskôr. Tento princíp pozná každá domácnosť. Opraviť strechu pred zimou stojí menej ako sanovať zatopené podkrovie.

Domácnosť, obec, firma: kde sa to prejaví

Bežný človek nebude žiadať o úver priamo v EIB. Jej peniaze sa k ľuďom dostávajú cez štáty, samosprávy, verejné podniky a komerčné banky. Pre Slovensko je preto dôležité, či domáce inštitúcie pripravia projekty, ktoré budú dosť kvalitné a veľké na to, aby o takéto financovanie mohli žiadať.

Domácnosti sa klimatické riziká dotýkajú aj nepriamo. Ak v niektorej lokalite opakovane rastú škody, môže sa to časom prejaviť v cene poistenia nehnuteľností a domácnosti. Obce bez dobrej ochrany pred vodou musia v rozpočtoch hľadať peniaze na opravy namiesto rozvoja. Firmy zase môžu pri výbere miesta pre nové investície začať prihliadať aj na to, nakoľko je región vystavený klimatickým rizikám.

Náš pohľad: správny smer, otvorené otázky

Podľa nás je zdvojnásobenie peňazí na adaptáciu logickou reakciou na čísla, ktoré sa už nedajú prehliadať. Dá sa čakať, že klimatická odolnosť sa bude čoraz častejšie objavovať pri hodnotení infraštruktúrnych projektov, úverov aj poistných rizík. Prestane byť len doplnkovým kritériom. Zároveň platí, že 30 miliárd eur na päť rokov pre celú Úniu stále nepokryje ani časť škôd z jedného horšieho roka.

Kľúčová otázka je, kam presne tieto peniaze pôjdu. Získajú ich najmä bohatšie regióny s pripravenými projektmi, alebo aj krajiny a obce, ktoré majú slabšie administratívne kapacity? Ďalšie otázky zostávajú otvorené:

• Koľko z balíka skončí v strednej Európe a na Slovensku?
• Podarí sa k verejným zdrojom pritiahnuť dosť súkromného kapitálu?
• Ako sa bude merať, či investícia do adaptácie skutočne znížila škody?
• Budú sa národné rozpočty správať rovnako prezieravo, alebo bude prevencia prvou položkou, ktorá sa pri konsolidácii škrtá?

Čo sledovať v ďalších rokoch

Súčet škôd z klimatických javov bude pravdepodobne aj naďalej kolísať, pretože jeden extrémny rok dokáže štatistiku výrazne posunúť. Pre čitateľa je preto užitočnejšie sledovať dlhodobý trend a konkrétne projekty: protipovodňové opatrenia, modernizáciu sietí a zadržiavanie vody v krajine. Ak sa pomer medzi investíciami do prevencie a nákladmi na opravy začne meniť v prospech prevencie, bude to signál, že Európa sa z drahých lekcií posledných rokov poučila.