Podvody pri platbách stáli Rakúsko 115,4 mil. eur. Kde je slabina?

Telefonát z „bezpečnostného oddelenia banky“, SMS o zadržanom balíku alebo správa od „dieťaťa“, ktoré si vraj práve zmenilo číslo. Tieto scenáre už pozná väčšina slovenských domácností a dobre ich poznajú aj v Rakúsku. Rakúska centrálna banka (OeNB) teraz zverejnila, koľko takéto podvody stoja: v roku 2025 dosiahli škody pri podvodoch v bezhotovostnom platobnom styku v Rakúsku 115,4 milióna eur. Téme sa v jednej z epizód svojho podcastu venovali viceguvernérka OeNB Edeltraud Stiftinger a riaditeľ Josef Meichenitsch.

Suma zo susedstva, ktorá sa týka aj nás

Rakúsko má približne 9,2 milióna obyvateľov, takže pri hrubom prepočte vychádza škoda zhruba na 12,5 eura na každého obyvateľa vrátane detí a seniorov, ktorí elektronicky neplatia vôbec. Priemer však skresľuje. Škody nie sú rozložené rovnomerne. Väčšina ľudí nestratí nič a menšia skupina obetí často príde o úspory za celé roky.

Pre Slovensko je rakúske číslo dôležité z dvoch dôvodov. Obe krajiny patria do eurozóny, platia pre ne rovnaké európske pravidlá platobných služieb a ich banky používajú podobné technológie. Podvodníci navyše hranice neriešia. Rovnaké scenáre sa v rôznych jazykových verziách šíria naprieč celou Európou. Porovnateľné slovenské číslo za rovnaké obdobie v podklade nemáme a nebudeme si ho vymýšľať. Ostáva to otvorená otázka, na ktorú by mohli odpovedať údaje Národnej banky Slovenska či bankového sektora.

Paradox: bezpečnejšie platby, a predsa vysoké škody

OeNB sama upozorňuje na zdanlivý rozpor. Digitálne platby sú technicky čoraz bezpečnejšie, a škody aj tak dosahujú stovky miliónov. Odpoveď sa skrýva v tom, na čo bezpečnostné opatrenia stačia. Silné overenie klienta, ktoré v EÚ zaviedla smernica PSD2, teda kombinácia napríklad mobilnej aplikácie a PIN kódu alebo biometrie, výrazne sťažilo neoprávnené platby. Ak niekto ukradne číslo karty alebo heslo, bez druhého faktora sa k peniazom väčšinou nedostane.

Podvodníci preto zmenili taktiku. Namiesto prelamovania systémov sa zameriavajú na človeka. Snažia sa dosiahnuť, aby obeť platbu schválila sama, prípadne im vydala overovací kód. Z pohľadu banky potom ide o riadne autorizovanú transakciu a technika fungovala presne tak, ako mala. Práve na tieto triky, ktorými kriminálnici ľudí presviedčajú, aby peniaze poslali, sa zameral aj podcast OeNB.

Ako vyzerajú bežné scenáre

Podvody sa navonok líšia, no ich vzorec je podobný. Vytvárajú tlak, hrajú na dôveru alebo na strach a obmedzujú čas na premýšľanie. Medzi všeobecne známe typy patria:

• Falošný bankár alebo policajt: volajúci tvrdí, že účet je ohrozený, a „na ochranu“ treba peniaze presunúť na iný, vraj bezpečný účet.
• Phishing cez SMS a e-mail: odkaz vedie na stránku, ktorá vyzerá ako internetbanking alebo doručovateľská služba, a vyláka z obete prihlasovacie údaje alebo údaje o karte.
• Podvody s rodinnými príslušníkmi: správa od „syna“ alebo „dcéry“ s novým číslom, ktorí naliehavo potrebujú uhradiť faktúru.
• Falošné investície: sľub nadpriemerných výnosov, často s využitím tvárí známych osobností v reklamách.
• Inzerátové podvody: falošný kupujúci pošle odkaz na „prijatie platby“, ktorý v skutočnosti slúži na vylákanie údajov o karte.

Spoločné majú to, že sa vyhýbajú technickým zábranám. Človek zabezpečenie neobchádza, jednoducho ho podvodníkovi sám odovzdá.

Čo sa zmenilo oproti minulosti

Pri hotovosti hrozila krádež peňaženky, škoda však bola obmedzená tým, čo človek práve nosil pri sebe. Pri elektronických platbách sa podvodník za pár minút dostane k celému zostatku na účte, niekedy aj k úverovému rámcu. Rýchlosť je pritom dvojsečná. Okamžité platby, ktoré musia banky v eurozóne podľa európskeho nariadenia ponúkať, pripíšu peniaze príjemcovi do desiatich sekúnd. Je to pohodlné, no zároveň to skracuje čas, v ktorom sa dá omylom odoslaná platba zastaviť.

To isté nariadenie preto zaviedlo aj protiváhu: od 9. októbra 2025 musia poskytovatelia platieb v eurozóne pred odoslaním prevodu overiť, či sa meno príjemcu zhoduje s IBAN-om. Klient tak dostane varovanie, ak peniaze smerujú na účet niekoho iného, než predpokladá. Či a nakoľko to pomôže, ukážu až údaje za celé obdobie po zavedení služby. Rakúske číslo za rok 2025 zachytáva len necelé tri mesiace jej fungovania.

Kto zaplatí škodu? Otvorené otázky

Kľúčová otázka je podľa nás zodpovednosť. Pri neautorizovanej platbe má klient podľa súčasných pravidiel spravidla nárok na vrátenie peňazí, pokiaľ nekonal hrubo nedbanlivo alebo podvodne. Pri platbe, ktorú pod nátlakom schválil sám, je jeho postavenie výrazne slabšie a hranica medzi neopatrnosťou a sofistikovanou manipuláciou býva v praxi sporná. Na úrovni EÚ sa preto diskutuje o nových pravidlách pre platobné služby, ktoré majú posilniť ochranu klientov najmä pri podvodoch, keď sa páchateľ vydáva za banku. Ich konečná podoba a termín, od ktorého sa začnú uplatňovať, rozhodnú o tom, či sa časť rizika presunie z domácností na banky a telekomunikačných operátorov.

Dá sa čakať, že tlak na banky bude pokračovať. Pôjde o lepšie monitorovanie podozrivých transakcií, varovania priamo v aplikáciách a možno aj o oneskorenie neobvykle vysokých platieb na nové účty. Každé takéto opatrenie však pridáva zdržanie, ktoré pohodlnosť okamžitých platieb trochu oslabuje. Nájsť rovnováhu medzi rýchlosťou a ochranou bude pre regulátorov aj banky jednou z hlavných úloh najbližších rokov.

Prevencia a prvé kroky po podvode

OeNB vo svojom vysielaní rozoberá aj to, ako pokus o podvod rozpoznať, ktoré ochranné opatrenia naozaj pomáhajú a čo robiť, ak sa človek stane obeťou. Všeobecné zásady sú jednoduché, v strese sa však ľahko zabudnú. Banka nikdy nežiada presun peňazí na „bezpečný účet“, ani nežiada nadiktovať overovací kód. Ak telefonát vyvoláva naliehavosť, najlepšie je zavesiť a zavolať do banky na číslo uvedené na karte alebo na oficiálnom webe. Pri podozrení na podvod rozhoduje čas: čím skôr klient kontaktuje banku, zablokuje kartu a prístupy a podá trestné oznámenie, tým väčšia je šanca, že sa časť peňazí podarí zachrániť.

Rakúske číslo napokon ukazuje, že ochrana peňazí domácnosti dnes nie je len otázkou zabezpečenia technológiou. Rovnako dôležitá je informovanosť. Pomôže, ak sa v rodine o týchto scenároch hovorí otvorene, najmä so staršími príbuznými, na ktorých sa niektoré typy podvodov zameriavajú cielene.