Rakúsko chystá test finančnej gramotnosti. Čo to hovorí Slovensku

Pri finančnom vzdelávaní sa často hovorí o tom, koľko seminárov sa uskutočnilo, koľko škôl sa zapojilo a koľko ľudí si pozrelo kampaň. Oveľa menej sa vie, či si potom niekto naozaj vytvoril rezervu, lepšie porovnal úver alebo nenaletel podvodníkovi. Rakúsko chce tento nepomer zmeniť. Národná rada pre finančné vzdelávanie (Nationaler Finanzbildungsrat) schválila 20. októbra 2026 novú národnú stratégiu na roky 2027 až 2035. Jej hlavnou novinkou je, že výsledky sa budú merať. Pre slovenského čitateľa je to užitočný pohľad do susednej krajiny, ktorá rieši podobné problémy ako my: rast cien, digitálne platby, nové investičné produkty a stále prepracovanejšie online podvody.

Čo presne Viedeň schválila

Stratégiu prijal orgán, v ktorom sú okrem Rakúskej národnej banky (OeNB) aj Spolkový kancelársky úrad a viacero ministerstiev. Nejde teda o projekt jednej inštitúcie, ale o dohodu štátu naprieč rezortmi. Dokument nadväzuje na skúsenosti s doterajšou stratégiou, ktorú Rakúsko prijalo v roku 2021. Účinná má byť od januára 2027 a pokryje obdobie deviatich rokov.

Nová stratégia sa opiera o tri piliere:

• sedem strategických priorít, ktoré určujú, kam pôjde pozornosť,
• jasne určenú zodpovednosť, teda kto ktorú oblasť vedie,
• prvý raz merateľné ciele, podľa ktorých sa bude dať posúdiť úspech alebo neúspech.

Práve tretí bod je oproti minulosti najväčšou zmenou. Stratégie finančného vzdelávania majú v mnohých krajinách formu všeobecných vyhlásení o tom, že vedomosti o peniazoch sú dôležité. Konkrétne čísla, podľa ktorých by sa dala vyhodnotiť ich účinnosť, v nich obvykle chýbajú.

Centrálna banka v úlohe kontrolóra

OeNB je v rade spolupredsedajúcou inštitúciou. Prevzala patronát nad prioritou „urobiť finančné vzdelávanie merateľnejším“. Cieľom je sledovať nielen to, koľko ľudí vzdelávacie programy oslovia, ale aj to, ako menia ich vedomosti, postoje a správanie. Guvernér OeNB Martin Kocher, bývalý rakúsky minister práce a hospodárstva, označil finančné vzdelávanie za kľúčovú zručnosť do budúcnosti. Podľa neho pomáha ľuďom robiť podložené rozhodnutia, lepšie odhadovať riziká a chrániť sa pred podvodmi.

Finančné vzdelávanie je kľúčová zručnosť do budúcnosti. Pomáha ľuďom robiť podložené finančné rozhodnutia, lepšie odhadovať riziká a chrániť sa pred podvodmi.— Martin Kocher, guvernér OeNB (voľný preklad)

OeNB na to chystá dva hlavné projekty. Prvým je rakúsky test finančnej gramotnosti (Österreichischer Finanzbildungstest). Dostupné informácie neuvádzajú, ako presne bude test vyzerať, koho a ako často bude testovať ani ako sa budú zverejňovať výsledky. Tieto otázky zatiaľ zostávajú otvorené. Samotný zámer je však jasný: dostať do verejnej debaty dáta namiesto dojmov.

Rozdiel medzi dosahom a účinkom

Na prvý pohľad ide o technický detail, v skutočnosti je to podstatný rozdiel. Dosah znamená, že sa dvadsať tried zúčastnilo prednášky o rozpočte. Účinok znamená, že žiaci z týchto tried o pár rokov menej siahajú po drahých spotrebných úveroch alebo si skôr vytvoria rezervu. Prvé sa dá jednoducho spočítať, druhé sa meria ťažko a vyžaduje dlhodobé sledovanie.

Pre domácnosť má tento rozdiel konkrétne finančné následky. Človek, ktorý vie, čo je RPMN, ešte nemusí pri podpise zmluvy úvery naozaj porovnávať. Kto rozumie pojmu inflácia, nemusí vedieť, koľko z úspor na bežnom účte každý rok stráca. Vedomosti, postoje a správanie, teda tri veci, ktoré chce OeNB merať, sa navzájom líšia. Medzery medzi nimi bývajú v praxi veľké.

Čo to znamená pre Slovensko

Slovensko pracuje s finančnou gramotnosťou najmä cez školstvo. Ministerstvo školstva vydáva národný štandard finančnej gramotnosti a Národná banka Slovenska (NBS) robí vlastné vzdelávacie aktivity a upozorňuje na podvody. Slovenskí žiaci sa v minulosti zúčastnili aj medzinárodného testovania finančnej gramotnosti v rámci štúdie PISA, ktorú koordinuje OECD. Pravidelne opakovaný test pre dospelú populáciu však u nás nie je bežnou témou verejnej debaty.

Rakúska skúsenosť môže byť pre Slovensko užitočná z troch dôvodov:

• Podvody nepoznajú hranice. Falošné investičné platformy, phishing aj podvody s kryptomenami pôsobia v celom regióne rovnako. Ak Rakúsko zmeria, či vzdelávanie znižuje náchylnosť na podvody, bude to zaujímavé aj pre slovenské inštitúcie.
• Spoločná mena, podobné výzvy. Obe krajiny sú v eurozóne. Obyvatelia oboch krajín zažili rovnakú vlnu inflácie aj rovnaký cyklus úrokových sadzieb ECB.
• Inšpirácia v inštitucionálnom usporiadaní. Centrálna banka, ktorá preberá úlohu merať výsledky, nie iba organizovať aktivity, je model, o ktorom sa dá diskutovať aj u nás.

Náš pohľad: dobrý zámer, skúškou budú detaily

Podľa nás je posun od počítania aktivít k meraniu účinku správny a v Európe skôr výnimočný. Dá sa čakať, že prvé výsledky testu nebudú lichotivé. Vo väčšine krajín, ktoré finančnú gramotnosť merajú, prieskumy opakovane ukazujú, že ľudia majú problém so základnými pojmami, ako je zložené úročenie alebo diverzifikácia. Kľúčová otázka je, čo Rakúsko s takými zisteniami urobí: či budú dáta skutočne určovať, ktoré programy pokračujú a ktoré skončia, alebo zostanú v správe, ktorú nikto nečíta.

Otvorených otázok je viac. Nie je jasné, ako bude test zostavený, aby meral skutočné správanie, nie iba to, ako dobre vie človek odpovedať na test. Nevieme ani, či budú výsledky porovnateľné s inými krajinami, napríklad cez metodiku OECD. Deväť rokov je zároveň dlhé obdobie, počas ktorého sa môžu zmeniť vlády aj priority. Merateľné ciele stratégiu chránia pred vyprázdnením, iba ak sa podľa nich bude naozaj rozhodovať.

Čo si z toho môže vziať bežná domácnosť

Na to, aby si človek otestoval vlastné finančné zručnosti, nemusí čakať na štátnu stratégiu. Stačí si úprimne odpovedať na niekoľko otázok: Viem, na koľko mesiacov by mi vystačila rezerva? Poznám skutočnú cenu svojho úveru vrátane poplatkov? Viem, koľko z mojich úspor ročne zje inflácia? Rakúska stratégia stojí na rovnakej myšlienke. Vedomosti majú hodnotu až vtedy, keď sa prejavia v konkrétnych rozhodnutiach.