Rozpočet bez istoty: koalícia uvoľnila pravidlá provizória, opozícia varuje pred mocou ministra

Na Slovensku sa začína jesenná debata o štátnom rozpočte na budúci rok a tentoraz sa nerieši iba to, kam peniaze pôjdu. Do popredia sa dostala aj otázka, čo bude, ak parlament rozpočet vôbec neschváli. Koalícia preto upravila pravidlá rozpočtového provizória. Opozícia v tom vidí dôkaz, že vláda neverí vlastnej väčšine, a varuje, že minister financií získa nad verejnými peniazmi rozhodujúcu moc.

Čo je rozpočtové provizórium

Provizórium je dočasný režim, v ktorom štát hospodári vtedy, keď sa rozpočet nestihne schváliť do konca roka. Štát v ňom nezastaví platby, ale jeho výdavky obmedzujú prísne pravidlá. Doteraz platila zásada, že mesačne smie minúť najviac dvanástinu výdavkov z rozpočtu predchádzajúceho roka. Takéto pravidlo má zabrániť tomu, aby vláda bez súhlasu parlamentu mohla voľne meniť priority alebo zvyšovať výdavky.

Pre verejné financie je provizórium skôr núdzový stav ako bežná prax. Dá sa v ňom vyplácať mzdy, dôchodky a sociálne dávky, no nové investície, zmeny v rozdeľovaní peňazí a plánovanie na viac rokov sa tým výrazne komplikujú.

Krehká väčšina a príprava na viaceré scenáre

Minister financií priznal, že vládna väčšina v parlamente je krehká a rezort sa vopred pripravuje na všetky možnosti. Ministerstvo teda nepočíta iba so scenárom, v ktorom poslanci rozpočet schvália. Pripravuje sa aj na situáciu, keď to nevyjde.

Opozícia z týchto slov a zo zmeny pravidiel vyvodzuje, že koalícia vážne zvažuje, že rozpočet v parlamente neprejde. Uvoľnenie pravidiel provizória podľa nej nie je iba technická poistka. Ide o krok, ktorý presúva právomoci z parlamentu na ministerstvo financií.

Prečo opozícia hovorí o koncentrácii moci

Výhrady opozície sa sústreďujú na to, kto o verejných peniazoch rozhoduje. Rozpočet bežne schvaľuje parlament, ktorý tak dáva vláde mandát míňať peniaze daňovníkov. Ak by štát fungoval v provizóriu s voľnejšími pravidlami, väčšie slovo by mal minister financií, nie poslanci.

V debate o takýchto zmenách sa zvyčajne objavujú tieto otázky:

• Parlamentná kontrola: čím voľnejšie sú pravidlá provizória, tým menej záleží na tom, či parlament rozpočet schváli.
• Predvídateľnosť: samosprávy, firmy aj príjemcovia štátnych peňazí potrebujú vedieť, s čím môžu počítať.
• Konsolidácia: Slovensko sa usiluje znižovať deficit a voľnejší režim výdavkov môže ozdravovanie verejných financií sťažiť.

Čo to znamená pre ekonomiku a trhy

Politická neistota okolo rozpočtu sa dotýka aj ekonomiky. Ratingové agentúry, investori do slovenských štátnych dlhopisov aj Európska komisia sledujú, či krajina dokáže dôveryhodne plánovať verejné financie. Samotné provizórium ešte neznamená krízu. Opakované pochybnosti o tom, či vláda zostaví a presadí rozpočet, však môžu oslabiť dôveru v rozpočtovú politiku štátu.

Rozhodne až hlasovanie v parlamente. Ak koalícia udrží väčšinu, nové pravidlá zostanú len nevyužitou poistkou. Ak nie, Slovensko vstúpi do nového roka v režime, v ktorom bude mať o verejných peniazoch viac slova ministerstvo financií než parlament.