Výnimky v daniach stoja štát miliardy. Rozpočet ukazuje, kde môže hľadať peniaze

Diskusia o tom, ako dostať slovenské verejné financie do lepšej kondície, sa zvyčajne točí okolo dvoch pák: zvýšiť dane alebo škrtať výdavky. Návrh rozpočtu na budúci rok však znovu pripomína aj tretiu, menej viditeľnú možnosť. Štát totiž každoročne prichádza o miliardy eur preto, lebo si sám povolil množstvo výnimiek, úľav a osobitných režimov.

Na tom, že prílišná zložitosť daňových pravidiel škodí, sa nezvyčajne zhodnú aj strany, ktoré inak stoja na opačných brehoch. Ekonómovia, zástupcovia zamestnávateľov aj samotná Finančná správa upozorňujú, že komplikovaný systém brzdí rast ekonomiky a zároveň oslabuje verejné financie.

Skrytý výdavok, ktorý nevidno v rozpočte

Daňové výnimky sa v ekonomickej terminológii často označujú ako daňové výdavky. Hoci štát pri nich priamo nič nevypláca, efekt na rozpočet je podobný ako pri dotácii. Rozdiel je v tom, že tieto sumy neprechádzajú každoročným schvaľovaním v rámci výdavkovej časti rozpočtu a ich náklady sú preto menej viditeľné.

Do tejto kategórie patrí široká škála opatrení, napríklad:

• znížené sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané tovary a služby,
• odpočítateľné položky a nezdaniteľné časti základu dane,
• daňové bonusy a úľavy pre určité skupiny obyvateľov,
• osobitné režimy pre vybrané odvetvia či typy podnikania.

Každé z týchto opatrení má svoje opodstatnenie a svojich zástancov. Problém vzniká vtedy, keď sa ich nahromadí príliš veľa a nikto pravidelne nevyhodnocuje, či ešte plnia svoj pôvodný účel.

Zložitosť ako brzda rastu

Okrem priameho výpadku príjmov má rozsiahly systém výnimiek aj nepriame náklady. Firmy musia vynakladať čas a peniaze na to, aby pravidlá správne pochopili a dodržali. Pri častých zmenách legislatívy sa táto záťaž ešte zvyšuje. Pre investorov, najmä zahraničných, je nepredvídateľné a ťažko čitateľné daňové prostredie jedným z faktorov, ktoré zvažujú pri rozhodovaní o umiestnení kapitálu.

Komplikovaný systém zároveň sťažuje prácu daňovej správe. Čím viac je osobitných režimov, tým viac priestoru vzniká na optimalizáciu či zneužívanie a tým náročnejšia je kontrola. Aj preto Finančná správa dlhodobo patrí medzi hlasy, ktoré volajú po zjednodušení.

Konsolidácia cez revíziu úľav

Slovensko čelí potrebe znižovať deficit verejných financií, pričom doterajšie konsolidačné kroky sa opierali najmä o zvyšovanie daní a odvodov. Prehodnotenie výnimiek ponúka alternatívu, ktorá by nemusela zvyšovať základné sadzby. Rozšírenie daňového základu sa v ekonomickej teórii všeobecne považuje za menej škodlivé pre rast než zvyšovanie sadzieb.

Takýto krok má však aj svoje úskalia. Za každou úľavou stojí skupina, ktorá z nej profituje a jej zrušenie vníma ako zhoršenie svojej situácie. Revízia daňových výdavkov je preto politicky citlivá a vyžaduje si dôkladnú analýzu dopadov aj komunikáciu s verejnosťou.

Čo môže priniesť budúci rok

Rozpočet na budúci rok ukazuje, že priestor na úspory v oblasti výnimiek existuje. Či ho vláda využije, závisí od politickej vôle a od toho, ako sa podarí vyvážiť fiškálne ciele so sociálnymi a hospodárskymi prioritami. Pre podnikateľov aj domácnosti je dôležité sledovať, ktoré úľavy sa dostanú pod drobnohľad, pretože ich prípadné zrušenie či úprava by sa priamo premietli do ich daňovej povinnosti.

Jednoduchší a prehľadnejší daňový systém by mohol priniesť nielen vyššie príjmy štátu, ale aj predvídateľnejšie prostredie pre ekonomiku ako celok. Cesta k nemu však bude pravdepodobne postupná a sprevádzaná ostrými debatami.