Solvency II od 2027: nižšie kapitálové nároky na časť sekuritizácií

Kto platí životné poistenie, dôchodkové alebo investičné, tomu poisťovňa každý mesiac investuje časť peňazí. Do čoho ich môže dať a koľko vlastného kapitálu musí pri tom mať ako rezervu, určujú európske pravidlá Solvency II. Od 30. januára 2027 sa jedna časť týchto pravidiel mení. Ide o sekuritizácie, teda cenné papiere zabezpečené balíkmi úverov, ako sú hypotéky, lízingy, spotrebiteľské úvery alebo úvery firmám. Pri vybraných seniorných, teda najlepšie chránených tranžiach budú poisťovne podľa analýzy správcovskej spoločnosti Invesco potrebovať výrazne menej kapitálu ako doteraz.

Pre bežného klienta sa nič zo dňa na deň nezmení. Prémia ostane rovnaká a zmluva tiež. Zmena sa však dotkne toho, ako poisťovne v celej EÚ skladajú svoje portfóliá. Z dlhodobého pohľadu teda aj toho, z čoho sa platia garantované výnosy a podiely na zisku.

Prečo poisťovne sekuritizácie doteraz obchádzali

Sekuritizácia má v Európe zlú povesť pre americkú hypotekárnu krízu z rokov 2007 a 2008. Vtedy sa zložito poskladané balíky rizikových hypoték stali jedným zo spúšťačov globálnej finančnej krízy. Regulátori na to zareagovali prísnejšími pravidlami. Pre poisťovne to znamenalo, že kapitálová požiadavka pri sekuritizáciách bola v porovnaní s inými dlhopismi podobnej kvality neúmerne vysoká.

Podľa autorov z Invesca preto európske poisťovne do sekuritizovaných úverov investovali len málo. Robili to napriek tomu, že táto trieda aktív mala od globálnej finančnej krízy silnú úverovú výkonnosť. Za hlavnú prekážku označujú práve nevýhodné kapitálové zaobchádzanie. Inak povedané, investícia mohla priniesť slušný výnos, ale „zjedla“ toľko kapitálu, že sa poisťovni neoplatila.

Čo presne sa mení v roku 2027

Revízia Solvency II nastavuje kapitálové požiadavky pre vybrané seniorné sekuritizácie nanovo. Týka sa to troch hlavných typov:

• CLO, teda balíkov úverov firmám, často s nižším ratingom,
• ABS, teda cenných papierov krytých napríklad autoúvermi, lízingmi či spotrebiteľskými úvermi,
• RMBS, teda cenných papierov krytých hypotékami na bývanie.

Podľa Invesca sa regulačné zaobchádzanie s týmito seniornými tranžami „výrazne zlepší“. Poisťovne tak dostávajú dôvod túto triedu aktív nanovo posúdiť. Presné kapitálové koeficienty pre jednotlivé typy a ratingy zdrojový materiál v dostupnej časti nekvantifikuje. Konkrétne čísla preto neuvádzame.

Zmena zapadá do širšej snahy Európskej komisie oživiť trh sekuritizácií v rámci budovania únie úspor a investícií. Myšlienka je jednoduchá. Ak banky môžu časť úverov „predať“ investorom, ako sú poisťovne, uvoľní sa im priestor na ďalšie úvery domácnostiam a firmám.

Tri možnosti, ako poisťovne môžu zmenu využiť

Analýza opisuje tri cesty, ktoré si nevylučujú navzájom. Poisťovňa môže pri rovnakej skladbe portfólia uvoľniť kapitál a použiť ho inde. Môže tiež do sekuritizácií presunúť viac peňazí a zvýšiť príjem zo spreadov, teda z prirážky nad bezrizikovou sadzbou. Treťou možnosťou je optimalizovať pomer medzi výnosom a spotrebou kapitálu, čiže zarobiť rovnako pri menšej záťaži súvahy.

Ktorú cestu si poisťovne vyberú, bude závisieť od ich situácie. Inštitúcia so silnou kapitálovou pozíciou a dlhodobými záväzkami sa pozrie na sekuritizácie inak ako menšia poisťovňa, ktorá kapitál potrebuje na rast alebo na krytie iných rizík.

Čo to znamená pre Slovensko

Slovenský poistný trh patrí medzi konzervatívnejšie. Portfóliá domácich poisťovní tradične tvoria najmä dlhopisy, predovšetkým štátne. Domáci trh sekuritizácií je navyše len málo rozvinutý. Prípadný záujem by teda smeroval skôr na celoeurópsky trh, kde podobné cenné papiere vydávajú banky z väčších ekonomík. Viaceré poisťovne na Slovensku patria do medzinárodných skupín, ktoré investičnú stratégiu riadia centrálne. Zmena v Solvency II sa sem preto môže dostať skôr cez materské skupiny ako cez rozhodnutia lokálneho manažmentu.

Otvorená ostáva otázka, či a ako rýchlo sa nové pravidlá prejavia v reálnych číslach. Národná banka Slovenska ako dohľad nad poisťovňami pravidelne zverejňuje štruktúru ich investícií. Až tieto dáta po roku 2027 ukážu, či podiel sekuritizácií vôbec vzrastie.

Kde sú hranice a riziká

Samotní autori analýzy pripomínajú, že nižšia kapitálová požiadavka nenahrádza dôkladnú analýzu podkladových aktív. Rovnako dôležitý je starostlivý výber konkrétnych cenných papierov, diverzifikácia, due diligence a priebežné sledovanie. Sekuritizácia je len taká dobrá ako úvery, ktoré sú v nej zabalené. Ak sa zhorší ekonomika, rastie nezamestnanosť alebo padajú ceny nehnuteľností, kvalita balíkov sa môže meniť rýchlejšie, ako naznačuje rating.

Dôležité je aj slovo „seniorné“. Zmena sa netýka všetkých sekuritizácií, ale tranží, ktoré stoja v poradí na splácanie na prvom mieste a straty ich zasiahnu až po nižších vrstvách. To je zásadný rozdiel oproti obdobiu pred krízou, keď sa riziko v zložitých štruktúrach často strácalo z dohľadu.

Náš pohľad a otvorené otázky

Podľa nás ide skôr o korekciu nerovnováhy ako o revolúciu. Regulácia po kríze trestala celú triedu aktív aj tam, kde dáta o výkonnosti takú prísnosť neopodstatňovali. Dá sa čakať, že väčšie európske poisťovne budú presun zvažovať postupne a opatrne. Ide o pomerne zložitú oblasť, ktorá si vyžaduje špecializované analytické tímy. Kľúčová otázka je, či vyšší dopyt zo strany poisťovní nestlačí spready natoľko, že výhoda nižšej kapitálovej požiadavky sa čiastočne rozplynie. Druhou otázkou je, či si trh nezvykne na „lacný kapitál“ a nezačne opäť podceňovať riziko. Na to pravidlá sami osebe nestačia, rozhodne disciplína investorov a kvalita dohľadu.

Pre klienta poisťovne z toho nevyplýva potreba nič meniť. Ukazuje to však, že regulácia, o ktorej sa v správach takmer nehovorí, priamo ovplyvňuje, kam tečú peniaze z poistných zmlúv a za akých podmienok na nich poisťovne zarábajú.