Uzbekistan buduje autodiely s EBRD. Prečo to sleduje aj Slovensko

Pre Slovensko je automobilový priemysel hlavným pilierom ekonomiky. Vyrába sa tu zhruba milión áut ročne, takže je jasné, že rozhoduje nielen montáž, ale aj tisíce dodávateľov tesnení, hadíc, plastov a kabeláže. Preto sa oplatí sledovať aj správy z miest, ktoré sú od Bratislavy, Trnavy či Žiliny ďaleko. Jednou z nich je projekt Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) v Uzbekistane. Banka tam podporuje spoločnosť Auto Rubber, ktorá sa má zmeniť z úzko zameraného podniku na výrobcu komponentov pre autá so širším sortimentom.

Čo presne EBRD oznámila

Podľa oznámenia banky má projekt pomôcť firme Auto Rubber vyvinúť sa na diverzifikovaného výrobcu automobilových komponentov. Z dostupného zhrnutia nevyplýva výška financovania, jeho forma ani to, či sa na ňom podieľajú ďalší veritelia. Neuvádza sa ani, ktoré konkrétne výrobky pribudnú. Tieto čísla preto neuvádzame. Kto chce poznať presné podmienky, mal by sledovať úplné znenie oznámenia a dokumentáciu projektu na webe EBRD.

Názov firmy naznačuje, že východiskom sú gumené výrobky. V autách ide napríklad o tesnenia, hadice, manžety alebo diely, ktoré tlmia vibrácie. Ak má podnik pridať aj iné druhy komponentov, posunie sa v hodnotovom reťazci vyššie. Bude však musieť zvládnuť nové technológie, iné normy kvality a náročnejších odberateľov.

Prečo práve Uzbekistan

Uzbekistan patrí v strednej Ázii k najľudnatejším krajinám. Po roku 2016 začal hospodársky otvárať. Uvoľnil menový režim, zjednodušil podmienky pre zahraničných investorov a začal výraznejšie spolupracovať s medzinárodnými finančnými inštitúciami vrátane EBRD. Automobilový priemysel tam má dlhšiu tradíciu, ako by mnohí čakali. Závod v Asake, ktorý dnes prevádzkuje UzAuto Motors, roky vyrábal autá značky Chevrolet pre domáci trh aj pre susedné krajiny. Novšou kapitolou je čínska BYD, ktorá v roku 2024 rozbehla výrobu v Džizaku.

Kde stoja montážne linky, potrebujú sa aj dodávatelia. Dovoz každého tesnenia či hadice zdražuje výrobu, predlžuje dodacie lehoty a robí továrne zraniteľnejšími voči výpadkom v dopravných trasách. Uzbekistan preto zjavne chce, aby sa pri montážnych závodoch rozrástla domáca sieť subdodávateľov. Projekt s Auto Rubber do tejto stratégie zapadá.

• Montáž: veľké závody s domácimi aj zahraničnými značkami.
• Dodávatelia: stredne veľké firmy, ktoré musia zvládnuť objem, kvalitu aj certifikácie.
• Financovanie: rozvojové banky ako EBRD vypĺňajú medzeru tam, kde sú komerčné úvery drahé alebo krátkodobé.

Ako to vyzerá zo slovenského pohľadu

Slovensko podobnou cestou prešlo pred zhruba dvoma desaťročiami. Najprv prišli veľké automobilky, po nich dodávatelia prvého a druhého stupňa a až neskôr domáce firmy, ktoré sa do reťazca postupne zapojili. Uzbekistan je v tomto procese o kus späť a hrá v inej lige. Jeho trh a výrobné objemy sa so slovenskými nedajú priamo porovnať a jeho prirodzeným odbytiskom je skôr stredná Ázia a širší región než Európska únia.

Priama konkurencia pre slovenské firmy z toho preto v krátkom čase nevyplýva. Dôležitejší je širší trend. Dodávateľské reťazce automobilového priemyslu sa po pandémii a po sérii logistických a geopolitických otrasov rozkladajú do viacerých regiónov. Výrobcovia sa snažia, aby boli dodávatelia bližšie k montážnym závodom. Zároveň chcú mať pre prípad výpadku záložné zdroje. Malé projekty, ako je tento, sú súčasťou mozaiky, ktorá tento presun dokumentuje.

Úloha EBRD a prečo sa týka aj slovenských peňazí

EBRD vznikla v roku 1991, aby pomohla bývalým socialistickým krajinám s prechodom na trhovú ekonomiku. Slovensko bolo spočiatku jedným z jej príjemcov a dnes patrí aj medzi akcionárov banky. Banka postupne rozšírila pôsobenie do strednej Ázie, na Blízky východ a do severnej Afriky. Ukazuje to aj iný aktuálny projekt v Egypte, kde EBRD zorganizovala úver pre developera ADD Properties.

EBRD nie je charita. Požičiava a investuje za trhových podmienok a od projektov očakáva, že sa splatia. Zároveň zohľadňuje, či prispievajú k rozvoju súkromného sektora, konkurencie a štandardov firemného riadenia. V praxi to často znamená, že firma s podporou EBRD musí prijať prísnejšie pravidlá v oblasti životného prostredia, bezpečnosti práce a transparentnosti. Pre stredne veľkého výrobcu v rozvíjajúcej sa ekonomike môže byť práve to vstupenkou k náročnejším odberateľom.

Náš pohľad: malý projekt, väčšia otázka

Podľa nás nejde o udalosť, ktorá by sama osebe niečo zmenila na trhoch alebo v slovenskom priemysle. Výpovednú hodnotu má skôr ako ukazovateľ smeru. Dá sa čakať, že krajiny ako Uzbekistan sa budú v automobilovom priemysle stále viac snažiť zachytiť nielen montáž, ale aj výrobu dielov. Medzinárodné inštitúcie im v tom pomôžu. Kľúčová otázka je, či sa firme Auto Rubber podarí premenu zvládnuť aj technologicky a obchodne. Rozšíriť sortiment je jednoduchšie na papieri ako vo výrobnej hale.

Otvorené zostáva viacero vecí:

• Pre koho bude firma po rozšírení vyrábať? Pôjde len o domáce montážne závody, alebo aj o vývoz?
• Aký veľký je projekt a aké podmienky financovania platia? Zo zhrnutia oznámenia to nevyplýva.
• Ako sa premietne prechod na elektromobily, ktorý v Uzbekistane podporuje aj prítomnosť BYD, do dopytu po klasických gumených dieloch?
• Udrží si Uzbekistan reformné tempo, ktoré zahraničných investorov v posledných rokoch lákalo?

Čo si z toho vziať

Bežnú domácnosť na Slovensku táto správa priamo nezasiahne. Ceny áut ani mzdy v slovenských automobilkách sa kvôli jednej uzbeckej firme nezmenia. Pre tých, ktorí sledujú automobilový priemysel ako zamestnanci, podnikatelia v subdodávkach alebo investori, je to však ďalší dôkaz, že mapa výroby dielov sa mení. Slovenskí dodávatelia budú musieť stále viac obhajovať svoje miesto v reťazci kvalitou, automatizáciou a schopnosťou dodávať komponenty pre nové generácie vozidiel, nielen nízkymi nákladmi. Práve nákladovú výhodu dnes čoraz častejšie ponúkajú krajiny ďalej na východe.