Vojny nafúkli zisky z rafinácie: Shell zarába na barele ropy takmer dvakrát viac

Kým o cene ropy sa hovorí takmer denne, pre veľké energetické firmy je rovnako dôležité, koľko dokážu zarobiť na jej premene na benzín, naftu či letecký petrolej. Práve tento ukazovateľ sa pri spoločnosti Shell v treťom štvrťroku prudko zlepšil. Rafinérska marža koncernu v období od júla do septembra dosiahla 42 dolárov (približne 37,27 eura) za barel, zatiaľ čo v druhom štvrťroku, teda od apríla do júna, sa pohybovala na úrovni 24 dolárov. Medzikvartálne ide o nárast o 75 percent.

Čo vlastne rafinérska marža meria

Rafinérska marža vyjadruje rozdiel medzi hodnotou hotových ropných produktov a nákladmi na surovú ropu, z ktorej vznikli. Zjednodušene povedané ukazuje, koľko rafinéria „zarobí“ na spracovaní jedného barela, teda 159 litrov ropy. Nejde o čistý zisk firmy, keďže treba odpočítať prevádzkové náklady, energie či údržbu, no ide o jeden z najsledovanejších signálov ziskovosti v rafinérskom biznise.

Marže reagujú najmä na pomer medzi ponukou a dopytom po palivách. Keď je hotových produktov na trhu nedostatok, ich ceny môžu rásť rýchlejšie ako cena samotnej ropy a rozdiel medzi nimi sa rozširuje.

Konflikty ako hnací motor

Podľa dostupných informácií stoja za skokom marží Shellu predovšetkým vojny na Blízkom východe a na Ukrajine. Oba konflikty zasahujú do globálnych tokov energií viacerými spôsobmi:

• komplikujú námornú prepravu ropy a palív cez strategické trasy, čo predlžuje dodacie lehoty a zvyšuje náklady na dopravu,
• obmedzujú dostupnosť ruských ropných produktov na niektorých trhoch v dôsledku sankcií a reštrikcií,
• zvyšujú riziko výpadkov infraštruktúry vrátane rafinérií a prístavov v zasiahnutých regiónoch.

Keď sa časť ponuky palív stratí alebo sa k odberateľom dostáva so zdržaním, rafinérie, ktoré fungujú bez prerušenia, môžu svoju produkciu predávať za lepších podmienok. Práve to sa podľa všetkého prejavilo v čísle Shellu za letné mesiace.

Dobrá správa pre rafinérov, horšia pre spotrebiteľov

Pre integrované ropné koncerny, ktoré okrem ťažby prevádzkujú aj rafinérie, sú vysoké marže vítaným vankúšom. Pomáhajú vyvažovať výkyvy v iných častiach podnikania, napríklad keď cena samotnej ropy stagnuje alebo klesá. Rafinérska divízia sa tak v obdobiach geopolitického napätia často stáva jedným z hlavných zdrojov hotovosti.

Druhá strana mince však dopadá na odberateľov. Vyššie marže rafinérií sa spravidla prenášajú do veľkoobchodných a následne aj maloobchodných cien palív. Pre dopravcov, priemysel aj domácnosti to znamená vyššie náklady, ktoré sa môžu premietnuť do širšej inflácie. Pre Európu, ktorá sa po roku 2022 snažila nahradiť ruské dodávky nafty a iných produktov, je táto citlivosť obzvlášť citeľná.

Zároveň platí, že rafinérske marže patria medzi veľmi volatilné ukazovatele. Rovnako rýchlo, ako vyskočili, môžu aj klesnúť, ak sa situácia v prepravných trasách upokojí, pribudnú nové rafinérske kapacity alebo oslabí dopyt po palivách. Údaj za jeden štvrťrok preto vypovedá skôr o aktuálnom napätí na trhu než o dlhodobom trende.