Dôchodková medzera: čo to je?

Dôchodková medzera jednoducho: schodok medzi výplatou a dôchodkom

Predstavte si, že dnes z výplaty platíte nájom, jedlo, cestovanie a sem-tam si dovolíte aj dovolenku. Keď prestanete pracovať, príjem sa zmení na dôchodok. Ak je dôchodok nižší než suma, ktorú potrebujete na zvyknutý životný štýl, vzniká schodok. Ten sa volá dôchodková medzera.

Nejde o chybu systému, ale o prirodzený dôsledok toho, že štátny dôchodok je odvodený od odvodov počas života a nikdy nenahrádza celý predchádzajúci príjem. Medzeru preto treba plánovať a postupne zapĺňať vlastným sporením.

Čím vyšší príjem máte, tým sa medzera spravidla zväčšuje v eurách aj v percentách. Štátny dôchodok je totiž vypočítaný tak, že vyššie príjmy sa v ňom premietnu menším dielom. Preto sa o medzere hovorí hlavne v súvislosti so strednou a vyššou triedou.

Ako medzeru vypočítať

Výpočet má tri časti. Najprv odhadnite, koľko mesačne budete potrebovať na život v dôchodku. Potom zistite, aký štátny dôchodok môžete očakávať, napríklad z prehľadu v Sociálnej poisťovni alebo z kalkulačky. Rozdiel medzi týmito dvoma číslami je vaša medzera.

Pri odhade výdavkov nesmiete zabudnúť na infláciu. Ak dnes potrebujete určitú sumu, o dvadsať či tridsať rokov bude na rovnaký životný štýl treba viac. Rovnako treba počítať s tým, že niektoré výdavky v dôchodku klesnú, napríklad cestovanie do práce, no iné, napríklad zdravotná starostlivosť, môžu narásť.

Prečo medzera vzniká

Tieto príčiny sa navzájom prelínajú. Kto začne sporiť neskoro, musí si odkladať vyššie sumy, aby medzeru zaplnil. Kto začne skôr, môže využiť čas a zložené úročenie, ktoré robí z menších pravidelných vkladov vyšší kapitál.

Ako medzeru zmenšiť

Okrem sporenia pomáhajú aj iné kroky: dlhšie pracovať, odložiť odchod do dôchodku, znížiť budúce výdavky, splatiť dlhy skôr, než prestanete pracovať, alebo si vytvoriť ďalší zdroj príjmu, napríklad z prenájmu. Každý z nich má svoje výhody aj obmedzenia a hodí sa v inej životnej situácii.

Čo ešte treba zvážiť

Dôchodková medzera je odhad, nie presná veda. Nikto dopredu nevie, aká bude inflácia, aké výnosy prinesú trhy ani akú výšku dôchodku bude systém vyplácať. Preto je lepšie pracovať s rozpätím než s jedným číslom a odhad pravidelne aktualizovať.

Pri plánovaní treba myslieť aj na dane a odvody z príjmov v dôchodku. Niektoré príjmy z úspor môžu byť zdanené inak než mzda. Pravidlá sa menia, preto ich pred rozhodnutím overte v aktuálnej legislatíve alebo u odborníka.

Medzera v troch scenároch

Aby ste videli, ako citlivý je výpočet na predpoklady, pozrite sa na tri ilustračné scenáre s rovnakou medzerou 600 € mesačne, teda 7 200 € ročne. Líšia sa len tým, akú výšku ročného čerpania z kapitálu považujeme za bezpečnú. Čím opatrnejší predpoklad, tým vyšší kapitál potrebujete.

Rozdiel medzi scenármi je výrazný. Preto sa dôchodkové plánovanie nikdy nezakladá na jedinom čísle. Vždy si urobte aspoň dve varianty, optimistickú a opatrnú, a sporte tak, aby ste mohli niesť aj tú horšiu.

Čísla vznikli jednoduchým delením: 7 200 € / 0,03 = 240 000 €, 7 200 € / 0,04 = 180 000 € a 7 200 € / 0,05 = 144 000 €. Ide o zjednodušený model bez inflácie a daní, nie o predpoveď ani odporúčanie.

Inflácia: tichý zväčšovateľ medzery

Inflácia znamená rast cien. Aj nízka inflácia za dlhý čas výrazne znižuje kúpnu silu peňazí. Suma, ktorá dnes pokryje mesačné výdavky, o tridsať rokov kúpi menej. Preto sa medzera počíta v dnešných cenách a potom sa upravuje o očakávanú infláciu.

Štátny dôchodok sa spravidla pravidelne zvyšuje podľa pravidiel valorizácie, no nie vždy úplne kopíruje rast cien. Súkromné úspory musia preto rásť rýchlejšie než inflácia, aby zachovali hodnotu. Ukladanie všetkého do hotovosti alebo na účet s nízkym úrokom tak môže medzeru časom zväčšovať, nie zmenšovať.

Mýty o dôchodkovej medzere