Americká ekonomika rastie, Američania však optimizmus nezdieľajú

Spojené štáty majú za sebou obdobie, ktoré by sa podľa makroekonomických štatistík dalo označiť za úspešné. Ekonomika stále rastie a prognózy recesie, ktoré sa v posledných rokoch opakovane objavovali, sa zatiaľ nenaplnili. Mnohí Američania to však tak nevnímajú. Medzi tým, čo ukazujú oficiálne čísla, a tým, ako sa ľuďom žije, je výrazný rozdiel.

Drahota, ktorá nezmizla

Hlavný dôvod nespokojnosti je jednoduchý: životné náklady. Bývanie, potraviny aj elektrina stoja oveľa viac ako pred pandémiou. Aj keď sa tempo rastu cien od vrcholu inflačnej vlny spomalilo, samotné ceny neklesli, len rastú pomalšie. Ekonómovia to označujú ako rozdiel medzi mierou inflácie a cenovou hladinou. Domácnosti nesledujú percentá v štatistikách, ale účet v obchode, nájomné či splátku hypotéky.

Výdavky, ktoré najviac zaťažujú rozpočet, sú navyše tie, ktorým sa nedá vyhnúť:

• bývanie – nájom alebo hypotéka tvoria najväčšiu pravidelnú položku väčšiny rodín,
• potraviny – nákup sa opakuje každý týždeň, takže zdraženie ľudia cítia okamžite,
• elektrina a energie – ich spotrebu si domácnosti zo dňa na deň výrazne obmedziť nedokážu.

Keď zdražejú práve tieto položky, nálada sa zhorší aj vtedy, keď celkové ukazovatele ekonomiky vyzerajú dobre.

Nový tlak z Blízkeho východu

K dlhodobo vysokým cenám sa v poslednom čase pridal ďalší faktor: vojna na Blízkom východe. Tento región má pre svetový trh s ropou a energiami kľúčový význam, takže napätie sa rýchlo premieta do cien palív a dopravy a postupne aj do cien ďalšieho tovaru. Pre americké domácnosti, ktoré sa ešte nespamätali z predchádzajúcej inflačnej vlny, je to ďalšia rana.

Šoky prichádzajú častejšie, sú silnejšie a trvajú dlhšie.— Austan Goolsbee, prezident Fedu v Chicagu (pre Bloomberg)

Na tento vývoj upozornil pre agentúru Bloomberg aj prezident Federálneho rezervného systému v Chicagu Austan Goolsbee. Podľa neho prichádzajú šoky častejšie, sú silnejšie a trvajú dlhšie. Je to dôležitý posun: ekonomika už podľa neho nečelí len občasným otrasom, po ktorých sa vráti do normálu, ale skôr sérii problémov, ktoré nasledujú rýchlo po sebe.

Dilema pre Fed aj politikov

Pre americkú centrálnu banku je takéto prostredie náročné. Opakované cenové šoky sťažujú dlhodobé plánovanie menovej politiky, pretože každý nový otras môže oživiť infláciu práve vtedy, keď sa zdá, že je pod kontrolou. Fed tak musí rozhodnúť, či ide o dočasný výkyv, alebo o hrozbu, že sa vyššie ceny v ekonomike usadia natrvalo.

Nespokojnosť ľudí má aj politický rozmer. To, ako domácnosti vnímajú ekonomiku, ovplyvňuje ich správanie pri nakupovaní, investovaní aj vo voľbách. Ak ľudia očakávajú, že bude horšie, môžu obmedziť výdavky. A keďže spotreba domácností je hlavným motorom americkej ekonomiky, zlá nálada môže časom ovplyvniť aj samotný rast.

Čo z toho vyplýva

Príbeh americkej ekonomiky ukazuje, že rast HDP sám osebe neznamená, že sa ľuďom žije lepšie. Rozhoduje aj to, ako sa vyvíjajú ceny základných potrieb v porovnaní s príjmami a aký veľký priestor zostáva domácnostiam po zaplatení nevyhnutných výdavkov. Kým bývanie, jedlo a energie zostanú výrazne drahšie ako pred pandémiou a nové otrasy budú prichádzať tak často ako doteraz, rozdiel medzi štatistikami a náladou Američanov sa zrejme rýchlo nezmenší.