Prečo sa vás banka pýta na pôvod peňazí: preverovanie v 240 krajinách

Každý, kto si za posledné roky otvoril účet, začal investovať cez obchodníka s cennými papiermi alebo poslal väčšiu sumu do zahraničia, to pozná: formulár s otázkou na zdroj príjmov, žiadosť o doklad a niekedy aj telefonát, prečo peniaze idú práve tam. Na strane banky za tým nie je len úradník so zoznamom. Stojí za tým celý priemysel rizikových dát, ktoré finančné inštitúcie kupujú od špecializovaných dodávateľov. Jedným z najväčších je londýnska skupina LSEG, známa ako prevádzkovateľ burzy a poskytovateľ finančných dát. Vo svojom katalógu teraz opisuje, čo v oblasti preverovania klientov ponúka.

Čo sa skrýva za otázkou „odkiaľ máte peniaze“

Banky, poisťovne, obchodníci s cennými papiermi aj ďalšie inštitúcie majú zo zákona povinnosť poznať svojho klienta. Na Slovensku ide najmä o zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, ktorý vychádza z európskych smerníc proti praniu špinavých peňazí. V praxi to znamená tri veci: overiť, že klient je tým, za koho sa vydáva, zistiť, či sa nenachádza na sankčných zoznamoch, a posúdiť, či jeho obchod zodpovedá tomu, čo o ňom inštitúcia vie.

Práve na to slúžia dáta, ktoré LSEG zaraďuje do kategórie rizikových dát. Patria sem sankčné zoznamy, databázy politicky exponovaných osôb, negatívne informácie z médií a verejných zdrojov, overovanie totožnosti a bankových účtov aj zisťovanie konečných užívateľov výhod, teda ľudí, ktorí firmu v skutočnosti vlastnia alebo ovládajú. Osobitnou oblasťou je preverovanie lodí, ktoré v posledných rokoch získalo na význame pre sankcie v námornom obchode.

Rozsah, aký jedna banka sama nezvládne

LSEG uvádza, že na týchto dátach pracuje viac ako 800 analytikov vo výskumných centrách na piatich kontinentoch. Pokrytie zahŕňa 240 krajín a území a viac ako 70 miestnych jazykov. Firma pôsobí v tejto oblasti viac ako 25 rokov. V katalógu spomína konkrétne produkty: rozšírenú hĺbkovú previerku (Enhanced Due Diligence), produkty WorldView a GDC, riešenia na overovanie fyzických osôb a firiem (KYC/KYB) a službu GIACT.

Tieto čísla ukazujú, prečo väčšina inštitúcií preverovanie nerobí len vlastnými silami. Slovenská banka môže mať dobrý prehľad o domácom trhu, no ak klient obchoduje s partnerom v Ázii, na Blízkom východe alebo v Latinskej Amerike, potrebuje informácie v jazykoch a z registrov, ku ktorým sama nemá prístup. Dodávateľ dát tak funguje ako zdieľaná infraštruktúra. Náklady sa rozložia medzi mnoho klientov, no zároveň sa veľká časť trhu opiera o niekoľko rovnakých zdrojov.

Ako sa preverovanie zmenilo oproti minulosti

Pred dvoma desaťročiami stačilo pri otvorení účtu ukázať občiansky preukaz. Dnes je preverovanie priebežné a do veľkej miery automatizované. Po roku 2022 sa jeho dôležitosť ešte zvýšila, pretože Európska únia postupne rozširovala sankcie voči Rusku a inštitúcie musia rýchlo reagovať na každý nový zoznam. Pri lodiach sa pozornosť sústredila na takzvanú tieňovú flotilu, ktorá pomáha obchádzať obmedzenia v obchode s ropou. Odtiaľ pochádza dopyt po dátach o vlastníctve a pohybe plavidiel.

Mení sa aj regulácia. EÚ zriadila nový úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí AMLA so sídlom vo Frankfurte a prijala balík pravidiel, ktorý má od roku 2027 zjednotiť požiadavky v členských štátoch. Slovensko má popri tom vlastný nástroj, register partnerov verejného sektora, v ktorom musia firmy obchodujúce so štátom zverejniť svojich konečných užívateľov výhod. Súkromné databázy a verejné registre sa tak navzájom dopĺňajú.

• Kedysi: jednorazová kontrola dokladu pri otvorení účtu.
• Dnes: priebežné porovnávanie so sankčnými zoznamami, zoznamami politicky exponovaných osôb a mediálnymi zdrojmi.
• Výhľad: jednotnejšie európske pravidlá a dohľad, viac automatizácie.

Čo to znamená pre bežného klienta a malú firmu

Pre domácnosť má tento trend dve stránky. Kvalitnejšie dáta by mali znamenať menej omylov. Ak má klient rovnaké meno ako osoba na sankčnom zozname, presnejšia databáza s ďalšími identifikátormi ich ľahšie rozlíši a menej často zablokuje platbu nevinného človeka. Rovnako to môže zrýchliť otvorenie účtu online, keď sa totožnosť a účet overia automaticky.

Na druhej strane sa výrazne zvyšuje objem informácií, ktoré inštitúcie o klientoch spracúvajú. Negatívne mediálne informácie sú v podstate súhrnom verejných správ a ich hodnotenie nie je vždy jednoznačné. Pre malé slovenské firmy, ktoré obchodujú so zahraničím, platí, že ich partneri ich budú preverovať rovnako dôkladne. Neprehľadná vlastnícka štruktúra alebo chýbajúce údaje v registroch môžu obchod spomaliť skôr, než sa vôbec začne rokovať o cene.

Náš pohľad: efektívnejšie, no s otvorenými otázkami

Podľa nás je posun k štruktúrovaným a overeným rizikovým dátam logickým dôsledkom toho, že sankčný režim je dnes zložitejší než kedykoľvek predtým. Ručne ho nedokáže sledovať žiadna stredne veľká banka. Dá sa čakať, že s nástupom európskeho dohľadu sa tlak na kvalitu preverovania ešte zvýši a inštitúcie budú viac investovať do externých dát a ich napojenia na vlastné procesy. Kľúčová otázka je, ako sa udrží rovnováha medzi dôkladnosťou a právom klienta vedieť, prečo bol odmietnutý. Keď rozhodnutie vychádza z dát tretej strany, klient sa o dôvode často nedozvie. Ak sa v databáze objaví chyba, nie je vždy jasné, ako ju rýchlo opraviť.

Otvorené otázky do budúcnosti

Zdroj neuvádza, ktoré slovenské inštitúcie tieto konkrétne dáta používajú, ani koľko služby stoja. Nie je teda možné povedať, či a ako sa premietnu do poplatkov pre klientov. Otvorené zostáva aj to, ako sa bude meniť pomer medzi súkromnými databázami a verejnými registrami, keď európske pravidlá rozšíria prístup k informáciám o konečných vlastníkoch. Rovnako nie je jasné, do akej miery budú na trhu dominovať niekoľkí veľkí poskytovatelia a čo by to znamenalo pre odolnosť celého systému.

Pre čitateľa z toho vyplýva praktický záver: otázky banky na pôvod peňazí pravdepodobne neubudnú. Pomôže mať po ruke doklady o príjmoch, predaji majetku či dedičstve a pri firme udržiavať aktuálne údaje o vlastníkoch v registroch. Čím je klient transparentnejší, tým menej priestoru zostáva na omyly.