Dátové centrá pre AI sa čoraz viac stavajú na dlh, upozorňuje BIS

Kto si sporí v druhom pilieri, v dlhopisovom fonde alebo v globálnom ETF, s veľkou pravdepodobnosťou nepriamo financuje výstavbu dátových centier pre umelú inteligenciu. Nejde pritom len o akcie technologických gigantov. Čoraz väčšia časť týchto peňazí prichádza cez dlhopisy a úvery. Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) v bulletine č. 140 z 27. októbra 2026 opisuje, že investície do infraštruktúry AI rýchlo rastú a stále väčší podiel z nich sa financuje dlhodobým dlhom a zložitými štruktúrami, ktoré sa nezobrazujú v súvahách firiem.

Autori Mathias Drehmann a Egemen Eren poplach nevyhlasujú. Doterajšie otrasy na trhoch boli podľa nich malé. Ich analýza však ukazuje, kde sa môže riziko nenápadne hromadiť a ktorými kanálmi by sa mohlo šíriť ďalej. Ako je pri bulletinoch BIS zvykom, text vyjadruje názory autorov, nie nevyhnutne oficiálny postoj inštitúcie ani jej členských centrálnych bánk.

Prečo by to malo zaujímať aj slovenského sporiteľa

Zdá sa, že dátové centrum v americkom vnútrozemí so slovenskou domácnosťou nesúvisí. Prepojenie však vedie cez finančné trhy. Dlhopisy s investičným ratingom tvoria základ portfólií penzijných fondov, poisťovní a mnohých podielových fondov, a to aj tých, ktoré ponúkajú slovenským klientom. Výnosy amerických štátnych dlhopisov sú zas globálnym meradlom, ktoré sleduje celý svet a ktoré ovplyvňuje aj náladu na európskych dlhopisových trhoch.

Ak by trvalý prúd nových emisií spojených s AI zvýšil výnosy na týchto trhoch, môžu to pocítiť aj iní dlžníci: firmy, ktoré s umelou inteligenciou nemajú nič spoločné, a v krajnom prípade aj štáty. Pre sporiteľa by to znamenalo kolísanie cien dlhopisov, ktoré drží vo fonde. Druhou otvorenou otázkou je, nakoľko sú týmto financovaním zasiahnuté európske bankové skupiny, pod ktoré patrí väčšina bánk na Slovensku. Bulletin na ňu priamo neodpovedá.

Ako funguje stavba na úver

Na začiatku boomu financovali najväčšie technologické firmy dátové centrá najmä z vlastných peňazí. Investície však narástli natoľko, že sa čoraz viac využíva dlh, a to často nie priamo na účet materskej firmy. Typický postup, ktorý BIS opisuje, má niekoľko krokov:

• vznikne samostatná spoločnosť, ktorá vlastní alebo stavia infraštruktúru a požičiava si na ňu peniaze,
• veľká technologická firma sa voči nej zaviaže, napríklad dlhodobým využívaním kapacity, pričom tento záväzok nemusí byť v jej súvahe vidieť ako klasický dlh,
• vďaka tomuto záväzku získa dlh lepšie úverové hodnotenie, než by mal samotný projekt,
• lepší rating priláka inštitucionálnych investorov, ktorí smú alebo chcú držať len kvalitnejšie hodnotené cenné papiere.

BIS k tomu pridáva podstatný detail: banky často požičiavajú obom stranám. Úvery poskytujú samotným účelovým spoločnostiam a zároveň investorom, ktorí ich dlh držia. Banka tak môže byť tomu istému projektu vystavená z dvoch strán, aj keď to na prvý pohľad nie je zrejmé.

Už sme to niekedy videli?

Dlhom financované budovanie infraštruktúry pre novú technológiu nie je nové. Na konci 90. rokov si telekomunikační operátori masívne požičiavali na optické siete a po splasnutí internetovej bubliny mnohí z nich skončili v problémoch. Časť vybudovanej kapacity zostala roky nevyužitá. Štruktúry mimo súvahy zas pripomínajú obdobie pred finančnou krízou v rokoch 2007 a 2008, keď sa riziká z účelových spoločností nakoniec vrátili do súvah bánk, ktoré ich podporovali.

Rozdiely sú však podstatné. Za dnešnými projektmi stoja niektoré z najziskovejších firiem sveta a financujú sa nimi fyzické aktíva, nie zložito prebalené hypotéky. Spoločný menovateľ je iný: kvalita dlhu do veľkej miery závisí od sily záväzku niekoľkých veľkých hráčov. Podľa BIS práve tieto záväzky menia rating dlhu. Ak by sa ich vnímaná hodnota zmenila, prehodnotenie by sa mohlo dotknúť celého reťazca naraz.

Čo zatiaľ ukazujú trhy

Autori skúmali dni roku 2026, keď prichádzali správy o financovaní AI, a sledovali, ako na ne reagovali americké štátne dlhopisy a firemné dlhopisy s investičným ratingom. Vplyv bol malý a krátkodobý. Trhy zatiaľ nové emisie bez problémov vstrebávajú.

Upozornenie však prichádza hneď vzápätí: ak by emisie pokračovali súčasným tempom dlhší čas, situácia sa môže zmeniť. Väčšia ponuka dlhopisov znamená, že investori môžu žiadať vyššie výnosy. Firemné dlhopisové indexy by navyše mohli byť čoraz viac závislé od jedného odvetvia a niekoľkých firiem, na ktorých dlh stojí.

Tri možné scenáre

Na základe toho, čo BIS opisuje, sa dajú načrtnúť tri smery vývoja. Nie sú to predpovede, len rámec na premýšľanie:

• Hladký priebeh: dopyt po službách umelej inteligencie rastie, technologické firmy si plnia záväzky a dlh sa postupne spláca bez väčších otrasov.
• Tlak na dlhopisové trhy: emisie pokračujú vysokým tempom a postupne zvyšujú výnosy a rizikové prirážky aj pre iných dlžníkov, pričom firmy mimo technologického sektora by si požičiavali drahšie.
• Stresový scenár: ak by dopyt sklamal a trh začal pochybovať o záväzkoch veľkých firiem, rating štruktúr by mohol klesnúť. Inštitucionálni investori by museli predávať a banky, ktoré požičali obom stranám, by stratu pocítili dvakrát.

Ktorý z týchto scenárov je najpravdepodobnejší, dnes povedať nevieme. Bulletin žiadnu pravdepodobnosť neuvádza.

Otvorené otázky a náš pohľad

Podľa nás je kľúčová otázka transparentnosť, nie samotná výška investícií. Ak sú dôležité záväzky mimo súvah, investor ani regulátor ľahko nezistia, kto nesie konečné riziko a ako pevne sú tieto záväzky právne ukotvené. Dá sa čakať, že dohľadové inštitúcie vrátane Európskej centrálnej banky a Národnej banky Slovenska budú prepojenie bánk s týmito štruktúrami vo svojich správach o finančnej stabilite sledovať pozornejšie. Zatiaľ je však otvorené, aké podrobné údaje budú mať k dispozícii.

Na zostávajúce otázky odpovie až čas. Ako by sa správali investori, ak by jeden z veľkých technologických hráčov prehodnotil svoje plány? Udrží sa záujem penzijných fondov o tento typ dlhu, ak sa zmení ich rating? A koľko z tohto rizika skončí v bankách mimo Spojených štátov? BIS zatiaľ ukazuje, že trhy sú pokojné. Jej správu však treba čítať aj ako upozornenie, že pokoj nemusí byť trvalý, ak bude objem dlhu ďalej rásť súčasným tempom.