Deväť firiem, viac ako dve miliardy eur zisku. Mapa najziskovejších podnikov kopíruje rozdiely medzi západom a východom

Keď sa slovenské firmy zoradia podľa toho, koľko zarobili, a rozdelia sa podľa regiónov, vznikne mapa, ktorá veľa hovorí o celej ekonomike. Podľa prehľadu, ktorý zostavil portál Startitup, presiahol súhrnný zisk deviatich najziskovejších regionálnych spoločností hranicu dvoch miliárd eur. Na čele sú najmä energetické podniky a automobilky a západ krajiny má pred východom výrazný náskok.

Energetika a autá ako hlavné zdroje zisku

Zloženie rebríčka nie je prekvapením. Slovenská ekonomika dlhodobo stojí na dvoch pilieroch: na automobilovom priemysle a na energetike. Výrobcovia áut tvoria veľkú časť priemyselnej produkcie aj exportu. Energetické spoločnosti zas pôsobia na trhu, kde majú zväčša stabilný dopyt a často aj silné postavenie.

Pre ekonomiku to má dve stránky. Silné firmy v týchto odvetviach prinášajú do štátneho rozpočtu značné dane a v prípade podnikov so štátnou účasťou aj dividendy. Zároveň sa tým ukazuje, ako veľmi závisí výkon krajiny od úzkej skupiny odvetví. Keď sa zhorší dopyt po autách v Európe alebo sa zmení regulácia cien energií, prejaví sa to na celkovom obraze veľmi rýchlo.

• Automobilový priemysel je naviazaný na zahraničný dopyt a na rozhodnutia nadnárodných koncernov.
• Energetika citlivo reaguje na ceny komodít, regulačné zásahy a mimoriadne odvody.

Západ ťahá, východ dobieha len pomaly

Regionálne porovnanie potvrdzuje dlhodobý trend. Najväčší a najziskovejší zamestnávatelia sa sústreďujú na západe krajiny. Je tam hustejšia dopravná infraštruktúra, je bližšie k rakúskemu, českému a maďarskému trhu a sú tam aj veľké priemyselné investície, ktoré prichádzali od deväťdesiatych rokov. Okolo veľkých závodov sa potom vytvára sieť dodávateľov, čo región ešte posilní.

Východ Slovenska má síce viacero významných podnikov, ale na zisky najväčších hráčov zo západu nestačí. Podľa prehľadu jeden región za ostatnými výrazne zaostáva. Aj to dokresľuje, že regionálne rozdiely sa netýkajú len miezd či nezamestnanosti, ale aj toho, aké výkonné firmy v danom kraji sídlia.

Čo z toho vyplýva

Rebríček podľa zisku má svoje obmedzenia. Ukazuje výsledky jednotlivých spoločností, nie celkovú hospodársku silu regiónu. Navyše sídlo firmy nemusí byť tam, kde vyrába alebo zamestnáva najviac ľudí. Zisky veľkých podnikov sa tiež môžu z roka na rok výrazne meniť, napríklad v dôsledku cien energií, kurzových pohybov alebo jednorazových položiek.

Ako ilustrácia štruktúry slovenskej ekonomiky je však prehľad výstižný. Peniaze sa sústreďujú v niekoľkých odvetviach a v niekoľkých regiónoch. Pre hospodársku politiku je to dôvod, prečo sa stále hovorí o lepšom prepojení východu a západu, o diverzifikácii priemyslu a o podpore domácich firiem, ktoré by časom mohli konkurovať veľkým zahraničným investorom.