Europarlament sa stavia proti škrtom v budúcom rozpočte EÚ, Slovensko získava spojenca

Spor o to, koľko peňazí bude mať Európska únia k dispozícii v rokoch 2028 až 2034, vstupuje do citlivej fázy. Európsky parlament sa jasne vymedzil proti snahám o škrtanie v budúcom viacročnom finančnom rámci. Podľa europoslancov by menší rozpočet oslabil Európu práve v čase, keď čelí tlaku v oblasti obrany, konkurencieschopnosti aj zeleného prechodu. Svojím postojom sa zároveň postavili na stranu Slovenska, ktoré dlhodobo odmieta okresávanie peňazí na rozvoj regiónov a poľnohospodárstvo.

O čo v rozpočte ide

Viacročný finančný rámec je sedemročný rozpočtový plán Únie. Určuje stropy výdavkov pre jednotlivé oblasti a výrazne ovplyvňuje, koľko peňazí dostanú členské štáty na investície. Európska komisia predstavila v lete 2025 návrh nového rámca, ktorý mal objemom prekonať ten súčasný, no zároveň prinášal výraznú zmenu architektúry. Kohézne a poľnohospodárske peniaze sa podľa neho majú spojiť do národných a regionálnych plánov partnerstva, podobných plánom obnovy.

Práve táto zmena vyvolala obavy viacerých krajín aj samotných europoslancov. Kritici upozorňujú, že zlúčenie fondov môže v praxi znamenať menej prostriedkov pre regióny a farmárov a viac priestoru pre centrálne rozhodovanie vlád.

Prečo na tom záleží Slovensku

Slovensko patrí medzi čistých príjemcov z rozpočtu EÚ. Eurofondy tvoria významnú časť verejných investícií do infraštruktúry, vzdelávania, zdravotníctva či vidieka. Každý zásah do kohéznej politiky sa preto premieta aj do budúcich investičných možností štátu, samospráv a firiem.

• Regionálny rozvoj: kohézne peniaze financujú cesty, vodovody, školy a projekty v zaostávajúcich regiónoch.
• Poľnohospodárstvo: priame platby a rozvoj vidieka sú pre slovenských farmárov kľúčovým zdrojom príjmov.
• Verejné financie: pri konsolidácii rozpočtu sú eurofondy často jedným z mála zdrojov kapitálových výdavkov.

Postoj europarlamentu tak slovenskej vláde poskytuje politickú oporu pri vyjednávaniach, v ktorých budú tlačiť najmä krajiny, ktoré do spoločnej pokladnice viac prispievajú, než z nej dostávajú.

Čo bude nasledovať

Parlament však nemá posledné slovo. Rozpočtový rámec musia jednomyseľne schváliť členské štáty v Rade EÚ a europoslanci ho potom potvrdzujú svojím súhlasom. V praxi to znamená zdĺhavé rokovania, v ktorých sa stretávajú záujmy čistých platiteľov a príjemcov. Na jednej strane stoja požiadavky na nové priority, ako sú obrana, priemyselná politika či splácanie spoločného dlhu z fondu obnovy. Na druhej strane je tlak zachovať tradičné politiky, ktoré pomáhajú dobiehať vyspelejšie krajiny.

Skúsenosti z minulých období ukazujú, že dohoda o dlhodobom rozpočte prichádza spravidla až po viacerých kolách vyjednávania a často na poslednú chvíľu. Pre Slovensko bude rozhodujúce nielen to, aký veľký bude celkový balík, ale aj to, ako budú pravidlá čerpania nastavené a koľko flexibility zostane regiónom.