Elderson: Klimatické a prírodné riziká rozhodujú aj o konkurencieschopnosti Európy

Frank Elderson, člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky a podpredseda jej Rady pre dohľad, sa v októbri 2026 vrátil k téme, ktorej sa dlhodobo venuje. Prejav nazvaný Od klimatických a prírodných rizík k ekonomickej odolnosti a konkurencieschopnosti vychádza z jednoduchej myšlienky: ako sa Európa vyrovná so zmenou klímy a so stratou prírodných zdrojov, ovplyvní nielen životné prostredie, ale aj jej hospodárske vyhliadky.

Prečo sa centrálna banka zaoberá klímou

ECB opakovane vysvetľuje, že klimatické a environmentálne riziká nie sú okrajová záležitosť, ale finančné riziká v pravom zmysle slova. Zasahujú do cien, výroby, hodnoty majetku aj do schopnosti dlžníkov splácať úvery. Pre menovú politiku je to dôležité preto, lebo extrémne počasie, výkyvy v úrodách či drahšia energia sa môžu premietnuť do inflácie. Pri dohľade nad bankami ide zas o to, či banky tieto riziká v portfóliách vôbec vidia a zvládajú.

Výsledkom sú dva hlavné typy rizík, s ktorými regulátori pracujú:

• fyzické riziká – škody spôsobené suchami, povodňami, horúčavami alebo úbytkom ekosystémov, od ktorých závisí poľnohospodárstvo, priemysel aj služby,
• prechodové riziká – vplyv zmien v regulácii, technológiách a správaní spotrebiteľov na firmy a odvetvia, ktoré sa nestihnú prispôsobiť.

Príroda ako ekonomické aktívum

Elderson popri klíme výslovne spomína aj prírodu. Z pohľadu ECB nejde iba o emisie skleníkových plynov. Veľká časť európskych firiem je priamo alebo nepriamo závislá od vody, pôdy, opeľovačov či stabilných ekosystémov. Ak sa tieto „služby prírody“ zhoršia, zvýšia sa náklady a narušia sa dodávateľské reťazce. To sa potom ukáže v ziskovosti firiem a v kvalite bankových úverov.

Od rizika k odolnosti a konkurencieschopnosti

Hlavnou myšlienkou prejavu je, že zvládanie týchto rizík nemá byť len obranou, ale aj príležitosťou. V diskusii o konkurencieschopnosti Európy sa často hovorí o vysokých cenách energie a o závislosti od dovozu fosílnych palív. Prechod na domáce, čistejšie zdroje a efektívnejšie využívanie surovín môže túto zraniteľnosť znížiť a zároveň posilniť strategickú nezávislosť kontinentu.

Z tohto pohľadu sa klimatická politika a politika konkurencieschopnosti nevylučujú. Ekonomika, ktorá sa včas prispôsobí, je lepšie pripravená na šoky, či už ide o výpadky dodávok energie alebo o extrémne výkyvy počasia.

Čo to znamená pre banky a investorov

ECB v posledných rokoch od bánk v eurozóne vyžaduje, aby klimatické a environmentálne riziká zahrnuli do riadenia, stratégie a vnútorného hodnotenia kapitálu. Bankám, ktoré tieto očakávania nesplnili, hrozili aj sankcie. Elderson je jedným z hlavných zástancov tohto prístupu, a preto jeho slová ukazujú, kam bude dohľad smerovať.

Pre investorov z toho vyplýva najmä to, že klimatické a prírodné faktory budú čoraz viac ovplyvňovať, ako banky oceňujú úvery, ako firmy zverejňujú informácie a ako sa hodnotí riziko jednotlivých odvetví. Kto tieto súvislosti sleduje, lepšie porozumie tomu, prečo sa podmienky financovania pre rôzne sektory môžu postupne rozchádzať.