Firmy padajú najrýchlejšie od konca roka 2023: v septembri skončilo v konkurze 42 spoločností

Slovenské podnikateľské prostredie za september ukazuje viditeľné zhoršenie. Konkurzom skončilo 42 firiem, čo je najvyšší mesačný počet od decembra 2023. Medzi skrachovanými spoločnosťami neboli len malé firmy, ale aj značky, ktoré verejnosť pozná. Pokles mesačných čísel zvyčajne nie je dôvodom na paniku, no keď sa krivka dostane na takmer trojročné maximum, ide už o signál, ktorý stojí za pozornosť.

Čo znamená konkurz a prečo je dôležitý

Konkurz je najtvrdšia forma riešenia úpadku. Firma v ňom spravidla nepokračuje v podnikaní tak ako predtým a správca predáva jej majetok, aby z výťažku aspoň čiastočne uspokojil veriteľov. Od reštrukturalizácie sa líši tým, že cieľom už nie je zachrániť podnik, ale usporiadať jeho dlhy. Preto sa konkurzy často považujú za oneskorený ukazovateľ: k súdu sa dostávajú problémy, ktoré sa v účtovníctve firiem hromadili mesiace, niekedy aj roky.

Na zlyhaní firmy zvyčajne prerobia viacerí:

• dodávatelia a obchodní partneri, ktorí ostanú s nezaplatenými faktúrami,
• zamestnanci, ktorí prichádzajú o prácu a niekedy aj o časť nevyplatenej mzdy,
• banky a ďalší veritelia, ktorí musia odpisovať úvery,
• štát a poisťovne, ktorým zostávajú nedoplatky na daniach a odvodoch.

Miliónové diery vo verejných financiách

Práve posledná položka je v septembrových číslach výrazná. Skrachované firmy po sebe nechali na daniach a odvodoch dlhy v miliónoch eur. Pre finančnú správu, Sociálnu poisťovňu aj zdravotné poisťovne je vymáhanie z konkurznej podstaty zdĺhavé a výsledok býva neistý. Veľkú časť týchto pohľadávok sa v praxi nikdy nepodarí vrátiť.

Načasovanie je pritom nepríjemné. Slovensko sa snaží konsolidovať verejné financie a štát hľadá príjmy, kde sa dá. Každá firma, ktorá zanikne s nedoplatkami, znamená nielen stratený jednorazový príjem, ale aj výpadok budúcich daní, odvodov a pracovných miest.

Prečo firmy padajú práve teraz

Zdroj nepomenúva jednu konkrétnu príčinu, no všeobecný kontext je známy. Slovenské firmy čelia kombinácii viacerých tlakov naraz. Konsolidačné opatrenia zvýšili daňové a administratívne zaťaženie, vrátane vyššej sadzby DPH a transakčnej dane, ktorá najviac dopadá na menšie podniky s veľkým počtom platieb. K tomu sa pridávajú vyššie mzdové náklady, ceny energií, ktoré sú stále nad úrovňou spred krízy, a opatrnejší spotrebitelia.

Kým veľké spoločnosti dokážu rast nákladov tlmiť rezervami alebo ho čiastočne preniesť do cien, menšie a slabšie kapitalizované firmy takýto priestor často nemajú. Keď sa k tomu pridá výpadok veľkého odberateľa alebo omeškané platby od partnerov, problémy s likviditou sa môžu rýchlo zmeniť na platobnú neschopnosť.

Signál pre celú ekonomiku

Jeden mesiac ešte trend netvorí a počty konkurzov medzi jednotlivými mesiacmi prirodzene kolíšu. Septembrový údaj však zapadá do obrazu ekonomiky, ktorej podnikateľský sektor má menej priestoru na chyby. Rozhodujúce bude, či sa vysoké čísla zopakujú aj v ďalších mesiacoch a či sa problémy nerozšíria cez neuhradené pohľadávky na dodávateľov skrachovaných firiem.

Pre ekonómov aj pre tých, ktorí sledujú slovenský trh, sú preto štatistiky konkurzov užitočným doplnkom k údajom o raste HDP či zamestnanosti. Ukazujú totiž, ako zložité podmienky zvládajú konkrétne podniky.