Jadrový reaktor na Mesiaci: preteky veľmocí sa presúvajú do vesmírnej energetiky

Návrat ľudí na Mesiac sa v posledných rokoch zmenil z prestížneho projektu na strategickú súťaž. Denník The New York Times opisuje situáciu ako preteky troch mocností – Spojených štátov, Číny a Ruska – o to, kto si na Mesiaci zabezpečí trvalú a funkčnú prítomnosť. Ťažiskom tohto súperenia podľa denníka nie sú rakety, ale energia, konkrétne jadrové reaktory umiestnené priamo na mesačnom povrchu.

Prečo práve jadrová energia

Mesiac je pre energetiku mimoriadne nehostinné miesto. Mesačná noc trvá približne dva pozemské týždne a teploty počas nej klesajú hlboko pod bod mrazu. Solárne panely v tom čase nevyrábajú nič a batérie, ktoré by základňu udržali v chode tak dlho, by boli nepraktické. Najviac pozornosti sa navyše sústreďuje na oblasť okolo južného pólu, kde sú niektoré krátery trvalo v tieni a podľa vedcov môžu ukrývať vodný ľad.

Malý jadrový reaktor vyrába energiu nepretržite bez ohľadu na Slnko. Preto ho vesmírne agentúry považujú za predpoklad toho, aby sa krátke návštevy zmenili na dlhodobo obývané stanice. Podľa NYT NASA požiadala dodávateľov o návrh reaktora, ktorý vydrží náročnú cestu na Mesiac a bude spoľahlivo fungovať v tamojšom prostredí. Musí teda odolať vibráciám pri štarte, prachu, extrémnym teplotám aj vákuu.

Tri mocnosti, dva tábory

Americký prístup stojí na programe Artemis a na spolupráci so súkromnými firmami a spojencami, ktorí podpísali takzvané Artemis Accords, teda zásady mierového prieskumu vesmíru. Čína a Rusko ohlásili vlastný projekt, Medzinárodnú lunárnu výskumnú stanicu, a otvorene hovoria o tom, že jej súčasťou by mal byť aj jadrový zdroj energie. Peking pritom v posledných rokoch ukázal, že svoje vesmírne plány dokáže plniť systematicky, napríklad úspešnými misiami k odvrátenej strane Mesiaca.

Dôležitú úlohu hrá aj právo. Zmluva o kozmickom priestore z roku 1967 zakazuje štátom privlastniť si nebeské telesá. Kto však ako prvý postaví infraštruktúru na najvýhodnejších miestach, môže v praxi získať prednosť v ich využívaní. Práve preto sa o otázke energie hovorí ako o mocenskej, a nie iba technickej.

Čo to znamená pre ekonomiku

Z pohľadu trhov ide o ďalší signál, že vesmírna ekonomika sa posúva od satelitov a odpaľovacích služieb k budovaniu infraštruktúry mimo Zeme. Zákazky na lunárne reaktory a súvisiace technológie zasahujú do viacerých odvetví:

• Obranný a letecký priemysel – veľkí dodávatelia NASA sa dlhodobo uchádzajú o vývoj lunárnych systémov.
• Jadrové technológie – vývoj malých a mikroreaktorov môže priniesť poznatky využiteľné aj na Zemi, napríklad pre odľahlé lokality.
• Suroviny a ťažba – vodný ľad sa dá rozložiť na kyslík a vodík, teda na palivo, a dlhodobo sa hovorí aj o kovoch či héliu-3 v mesačnej hornine.
• Zásobovanie palivom – rast záujmu o jadrové projekty zvyšuje pozornosť venovanú dodávkam obohateného uránu.

Netreba však zabúdať, že vesmírne projekty sa často oneskorujú, predražujú a závisia od politických rozhodnutí o rozpočte. Medzi technologickou ambíciou a ekonomicky využiteľnou základňou na Mesiaci je ešte dlhá cesta.

Súboj, ktorý sa len začína

Správa NYT ukazuje, že Mesiac sa opäť stáva miestom geopolitického súperenia, tentoraz s dôrazom na to, kto si na ňom udrží trvalú prítomnosť. Energia je pri tom rozhodujúca, pretože bez nej nebude ťažba, výskum ani dlhodobý pobyt ľudí. To, ktorá krajina ako prvá dopraví na Mesiac funkčný reaktor, môže ovplyvniť pravidlá využívania vesmíru na desaťročia dopredu.