Potraviny v septembri nečakane zlacneli, NBS však pred októbrom brzdí optimizmus

Ceny potravín sú pre domácnosti najčastejšou a najviditeľnejšou mierou inflácie. Nákupný košík totiž ľudia platia každý týždeň. Práve preto stoja za pozornosť septembrové údaje, ktoré komentovala Národná banka Slovenska. Potraviny počas mesiaca zlacneli tak výrazne, ako sa to v septembri nestalo od roku 2009.

Ekonómov centrálnej banky tento vývoj zaskočil. Takýto pokles vo svojich odhadoch nepredpokladali. Vďaka lacnejším potravinám klesla celková inflácia na Slovensku na najnižšiu úroveň za posledné dva roky.

Prečo na potravinách tak záleží

Potraviny a nealkoholické nápoje tvoria v spotrebiteľskom koši slovenských domácností veľkú časť výdavkov. Aj relatívne malé zmeny ich cien sa preto rýchlo prejavia v celkovom čísle inflácie. Silnejší pokles v jednom mesiaci dokáže infláciu výrazne pribrzdiť, aj keď sa ostatné zložky spotrebiteľského koša správajú inak.

Ceny potravín zároveň patria medzi najkolísavejšie. Ovplyvňuje ich úroda, vývoj na svetových komoditných trhoch, ceny energií potrebných na výrobu a dopravu, ako aj akciová politika obchodných reťazcov. Analytici ich preto často sledujú oddelene od takzvanej jadrovej inflácie, ktorá lepšie ukazuje dlhodobý trend.

Háčik, ktorý v supermarkete nevidno

Lacnejší nákup potravín však neznamená, že domácnosti šetria pri všetkých výdavkoch. Centrálna banka upozorňuje, že pokles cien v obchodoch zakrýva vývoj v iných častiach ekonomiky. Celkové číslo inflácie je priemerom, a ak jedna veľká zložka výrazne zlacnie, môže prekryť zdražovanie inde.

Pri hodnotení septembrových dát je preto užitočné sledovať najmä:

• jadrovú infláciu, ktorá vynecháva kolísavé položky ako potraviny a energie,
• ceny služieb, ktoré často reagujú na vývoj miezd a menia sa pomalšie,
• regulované ceny, pri ktorých o zmenách rozhodujú štát a regulačné orgány.

Prečo NBS hľadí s obavami na október

Národná banka zároveň brzdí prílišný optimizmus a upozorňuje, že október môže priniesť menej priaznivé čísla. Pri nečakaných výkyvoch cien potravín platí všeobecná skúsenosť, že časť poklesu sa môže v ďalších mesiacoch vrátiť. Obchodníci po zľavových akciách upravujú ceny späť a sezónne vplyvy sa obracajú.

Do medziročného porovnania navyše vstupuje aj takzvaný bázický efekt. Inflácia sa vždy počíta voči rovnakému mesiacu predchádzajúceho roka, takže výsledné číslo závisí aj od toho, ako sa ceny vyvíjali pred dvanástimi mesiacmi. Septembrové minimum preto nemusí znamenať začiatok dlhodobého trendu.

Čo to znamená pre domácnosti a úspory

Nižšia inflácia zlepšuje reálnu hodnotu miezd aj úspor. Ak rastú príjmy alebo úroky na vkladoch rýchlejšie ako ceny, kúpna sila domácností sa zvyšuje. Pre menovú politiku je však rozhodujúci trend, nie jeden mesiac. Inflácia v eurozóne je navyše výsledkom vývoja vo všetkých členských krajinách, nielen na Slovensku, a Európska centrálna banka nastavuje úrokové sadzby pre celú menovú úniu.

Septembrové údaje sú teda pre spotrebiteľov dobrou správou. Podľa centrálnej banky však na definitívne závery ešte nie je čas. Až ďalšie mesiace ukážu, či išlo o jednorazový výkyv, alebo o začiatok trvalejšieho spomaľovania rastu cien.