1,5 bilióna dolárov na obranu a energetiku: rok plánu JPMorgan

Ak sa vám zdá, že slová ako obrana, kritické suroviny či batérie sa v ekonomických správach objavujú čoraz častejšie, nie je to náhoda. Kým sa Slovensko hádka o tom, koľko z verejných peňazí dať na armádu a energetiku, v Spojených štátoch sa podobnými témami zaoberá aj súkromný sektor. Najväčšia americká banka JPMorganChase pred rokom spustila iniciatívu Security and Resiliency Initiative, teda iniciatívu pre bezpečnosť a odolnosť. Po prvých dvanástich mesiacoch hlási, že program pomáha posilňovať odvetvia, na ktorých stojí dlhodobý hospodársky rast. Pre domácnosť v Bratislave či Košiciach to nie je vzdialená téma. Rozhoduje sa tu, kam potečie kapitál, ktorý sa v minulosti bez váhania presúval za najnižšími nákladmi do Ázie.

O akých peniazoch je reč

Banka v októbri 2025 oznámila, že počas desiatich rokov pomôže sprostredkovať, financovať a investovať až 1,5 bilióna dolárov do odvetví dôležitých pre národnú hospodársku bezpečnosť. Podľa vtedajšieho oznámenia ide približne o pol bilióna dolárov viac, než by v týchto oblastiach financovala v bežnom režime. Súčasťou plánu je aj až 10 miliárd dolárov na priame kapitálové a rizikové investície. Tu banka nevystupuje ako veriteľ, ale ako spoluvlastník firiem.

Pre lepšiu predstavu: 1,5 bilióna dolárov zhruba zodpovedá desaťnásobku ročného hrubého domáceho produktu Slovenska. Neznamená to však, že banka túto sumu vytiahne z vlastnej pokladnice. Väčšinu tvoria úvery, emisie dlhopisov a akcií, ktoré banka pre klientov zorganizuje, a ďalšie formy financovania. Rozhodujúcu časť rizika tak nakoniec nesú investori na trhu, nie samotná banka.

Štyri oblasti, ktoré banka považuje za strategické

Iniciatíva nie je zameraná len na zbrojárstvo, ako by mohol naznačovať jej názov. Banka ju rozdelila do štyroch širokých oblastí, ktoré sa ďalej delia na desiatky pododvetví:

• dodávateľské reťazce a pokročilá výroba, teda kritické suroviny, suroviny pre lieky či robotika,
• obrana a letectvo, vrátane nových výrobcov a dodávateľov techniky,
• energetická nezávislosť a odolnosť, napríklad ukladanie energie, batérie a elektrické siete,
• prelomové a strategické technológie, ako umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť či kvantové výpočty.

Spoločným menovateľom je snaha znížiť závislosť od dodávok z krajín, s ktorými majú USA napäté vzťahy. Pandémia, vojna na Ukrajine aj obchodné spory okolo čipov a vzácnych zemín ukázali, že najlacnejší dodávateľ nemusí byť v kríze ten najspoľahlivejší.

Čo je nové oproti minulosti

Banky financovali zbrojárske firmy, energetiku aj technológie aj doteraz. Zmenilo sa najmä to, ako sa o tom hovorí. Ešte pred pár rokmi sa mnohé finančné inštitúcie, najmä v Európe, obrannému priemyslu vyhýbali pre reputáciu a pravidlá udržateľného investovania. Dnes ho veľká banka otvorene uvádza ako súčasť stratégie a spája ho s pojmom hospodárska bezpečnosť.

Druhou zmenou je prepojenie s verejnou politikou. Americké zákony o čipoch a o podpore čistej energie v posledných rokoch ukázali, že štát vie dotáciami a daňovými úľavami pritiahnuť súkromné investície. Iniciatíva JPMorganChase na tento trend nadväzuje zo strany súkromného kapitálu. Banka pritom zriadila aj poradný orgán zložený z ľudí mimo firmy, ktorí jej majú pomáhať pri smerovaní investícií.

Prečo by to malo zaujímať Slovensko

Európa rieši rovnakú dilemu, ale s inými nástrojmi. Európska komisia predstavila plán na posilnenie obranyschopnosti, ktorý má členským štátom uľahčiť vyššie výdavky na zbrojenie, a v oblasti surovín prijala Akt o kritických surovinách. Slovensko je pritom tejto debate bližšie, než sa môže zdať. Domáce firmy vyrábajú muníciu, v Šuranoch vzniká závod na batérie a automobilový priemysel, od ktorého krajina výrazne závisí, prechádza na elektromobilitu, ktorá potrebuje práve batérie a kritické suroviny.

Rozdiel je v objeme súkromného kapitálu. Americký kapitálový trh je hlboký a jedna banka dokáže zmobilizovať sumy porovnateľné s rozpočtami celých štátov. V Európe sa veľké projekty stále vo väčšej miere opierajú o verejné peniaze, eurofondy a Európsku investičnú banku. Pre slovenské firmy to môže znamenať dvojaký efekt. Americkí konkurenti môžu získať lacnejšie a rýchlejšie financovanie. Na druhej strane dodávatelia zo Slovenska, ktorí sa dostanú do amerických alebo spojeneckých dodávateľských reťazcov, sa môžu zviezť na rastúcom dopyte.

Náš pohľad: veľké číslo, otvorené otázky

Podľa nás treba oznámenia po prvom roku čítať opatrne. Desaťročný záväzok s vysokou sumou je predovšetkým rámcom a o jeho skutočnom význame rozhodnú konkrétne projekty. Kľúčová otázka je, aká časť z avizovaných peňazí je naozaj nová a koľko by banka financovala aj tak. Rovnako zatiaľ nie je jasné, ako budú výsledky merané a či ich bude možné nezávisle overiť. Dá sa čakať, že najviac pozornosti pritiahnu viditeľné investície v obrane a energetike. Pre ekonomiku však môže byť dôležitejšie, či sa podarí rozhýbať menej atraktívne články reťazca, napríklad spracovanie surovín alebo výrobu komponentov pre lieky.

Otvorené zostávajú aj ďalšie otázky. Ako sa projekty vyrovnajú s prípadnou zmenou politických priorít vo Washingtone? Neprinesie prúd peňazí do niekoľkých odvetví prehnané ocenenia firiem, ako to už pri technologických vlnách v minulosti bolo? A pritiahne americký príklad viac súkromného kapitálu aj do európskych strategických projektov, alebo ich naopak oslabí?

Čo z toho plynie pre bežného človeka

Priamy vplyv na peňaženku slovenskej domácnosti bude malý. Nepriamy však môže byť citeľný. Ak sa výroba strategických komponentov presúva bližšie k Západu, môže to v dlhom období znamenať odolnejšie dodávky, ale aj vyššie výrobné náklady, ktoré sa môžu prejaviť v cenách. Pre sporiteľov, ktorí majú peniaze v globálnych fondoch, je dôležité vedieť, že odvetvia ako obrana, energetika či kybernetická bezpečnosť budú pravdepodobne aj naďalej vo verejnej debate. Spolu s tým rastie riziko prehnaných očakávaní. Pozornosť verejnosti a veľké sľuby ešte nezaručujú výnos.