Kúpa Aljašky za 7,2 milióna dolárov: najlepšia investícia v histórii USA?

18. októbra 1867 sa v meste Sitka na pobreží Aljašky spustila ruská vlajka a namiesto nej vystúpala americká. Spojené štáty tak formálne prevzali územie, za ktoré Rusku zaplatili 7,2 milióna dolárov. Zmluvu podpísali už na jar toho istého roka, no až októbrový ceremoniál uzavrel jeden z najznámejších obchodov s pôdou v dejinách. Otázka, či bola aljaška investícia storočia, sa dodnes objavuje v učebniciach dejepisu aj v debatách o tom, ako vlastne meriame hodnotu.

Prečo Rusko predávalo

Ruské impérium malo v polovici 19. storočia k vzdialenej americkej kolónii zložitý vzťah. Územie bolo ťažko brániteľné, ďaleko od centra ríše a náklady na jeho správu boli vysoké. Po Krymskej vojne mala ríša napäté financie a v Petrohrade sa obávali, že Aljašku by v prípadnom konflikte mohla ľahko obsadiť Británia zo susednej Kanady. Predaj Spojeným štátom sa tak javil ako spôsob, ako premeniť ťažko udržateľné aktívum na hotovosť a zároveň neposilniť rivala.

Na americkej strane bol hlavným hnacím motorom minister zahraničných vecí William Seward. Kritici jeho nákup posmešne nazývali „Sewardovým bláznovstvom“ či „Sewardovou ľadničkou“. Mnohí nechápali, prečo by krajina, ktorá sa len spamätávala z občianskej vojny, mala míňať peniaze na zamrznutú divočinu.

Aljaška investícia, ktorá potrebovala čas

Spätne sa obchod hodnotí oveľa priaznivejšie. Prepočet ceny na jednotku plochy vychádza na symbolické centy za aker a hodnota toho, čo sa na území neskôr našlo, výrazne prevýšila pôvodnú sumu. Postupne sa ukázalo, čo všetko Aljaška skrýva:

• Zlato – koncom 19. storočia priniesli zlaté horúčky do regiónu tisíce ľudí a oživili obchod.
• Ropa – objav veľkého náleziska v oblasti Prudhoe Bay koncom 60. rokov 20. storočia zmenil ekonomiku štátu.
• Ryby a prírodné zdroje – rybolov, drevo a nerastné suroviny tvoria dôležitú časť hospodárstva.
• Strategická poloha – počas 20. storočia, najmä v časoch studenej vojny, mala Aljaška veľký vojenský význam.

Zaujímavým dôsledkom ropného bohatstva je aj Alaska Permanent Fund, štátny fond, ktorý časť príjmov zo surovín investuje a obyvateľom pravidelne vypláca dividendu. Je to príklad, ako sa dočasné príjmy z prírodných zdrojov dajú premeniť na dlhodobý majetok.

Čo si z príbehu vziať pre osobné financie

Príbeh Aljašky sa často cituje ako dôkaz, že trpezlivosť sa vypláca. Treba ho však čítať opatrne. Seward v roku 1867 nemohol vedieť o ropných poliach, ktoré objavili o sto rokov neskôr. Úspech obchodu bol z veľkej časti aj vecou šťastia a vývoja, ktorý nikto nepredvídal.

Pre bežného sporiteľa či investora z toho plynie niekoľko vecných poučení. Cena v čase nákupu sama osebe nehovorí, či je obchod dobrý alebo zlý. Verejná mienka sa môže mýliť oboma smermi, posmech aj nadšenie bývajú zlým sprievodcom. A historické úspechy majú silnú chybu výberu, pamätáme si obchody, ktoré vyšli, no menej tie, ktoré skončili stratou.

Aljaška tak nie je návodom, ako zbohatnúť. Pripomína skôr, že hodnota sa často ukáže až s odstupom desaťročí a že rozhodnutia s dlhým horizontom si vyžadujú pokoru voči tomu, čo dnes nevieme.