Kvantová hrozba pre kryptomeny: pre správcov aktív bude núdzový presun oveľa ťažší ako pre jednotlivcov

V kryptosvete sa čoraz častejšie hovorí o scenári, ktorý sa označuje ako „bunker mode“. Ide o situáciu, v ktorej by držitelia digitálnych aktív museli rýchlo presunúť svoje prostriedky na bezpečnejšie adresy, pretože technologický pokrok, najmä kvantové počítače alebo nové metódy založené na umelej inteligencii, by mohol odhaliť súkromné kľúče k peňaženkám. Väčšina debaty sa zatiaľ sústreďuje na bežných používateľov. Skutočne náročná úloha však čaká inštitúcie, ktoré majetok klientov spravujú vo veľkom.

Prečo je kvantová hrozba pre kryptomeny reálnou témou

Bezpečnosť bitcoinu aj väčšiny ďalších blockchainov stojí na kryptografii eliptických kriviek. Dnešné počítače ju prakticky nedokážu prelomiť. Dostatočne výkonný kvantový počítač by však teoreticky mohol zo zverejneného verejného kľúča odvodiť kľúč súkromný. Najviac ohrozené sú adresy, ktorých verejný kľúč sa už objavil na blockchaine, napríklad staršie typy adries alebo adresy použité opakovane.

Odborníci sa nezhodujú, kedy by takýto stroj mohol vzniknúť. Kryptografická komunita sa však na tento scenár pripravuje už roky. Americký inštitút NIST v roku 2024 zverejnil prvé štandardy postkvantovej kryptografie a v bitcoinovej komunite sa diskutuje o návrhoch nových typov adries, ktoré by boli voči kvantovým útokom odolné.

Jednotlivec verzus inštitúcia

Pre bežného držiteľa by bola núdzová migrácia pomerne priamočiara. Keď bude k dispozícii bezpečnejší typ adresy, stačí vytvoriť novú peňaženku a poslať na ňu prostriedky. Hlavnými rizikami sú poplatky v preťaženej sieti a časový tlak.

Pri správcoch aktív, burzách či poskytovateľoch úschovy pre fondy je situácia úplne iná. Ich systémy nie sú len jednou peňaženkou. Ide o zložitú infraštruktúru, ktorá zahŕňa:

• hardvérové bezpečnostné moduly (HSM), ktoré musia podporovať nové podpisové algoritmy,
• riešenia viacnásobných podpisov a MPC, kde sa kľúč delí medzi viacero strán,
• studené úložiská s prísnymi procedúrami a obmedzeným prístupom,
• interné kontroly, audity a regulačné požiadavky na každý presun klientskych prostriedkov.

Každú z týchto vrstiev treba aktualizovať, otestovať a certifikovať. To sa nedá stihnúť za pár dní, keď už je hrozba bezprostredná.

Problémom je čas, nie samotný presun

Jadro problému podľa CoinDesku nespočíva v tom, či inštitúcie dokážu prostriedky presunúť. Ide o to, či včas zmodernizujú svoje systémy tak, aby núdzovú migráciu vôbec dokázali vykonať. Ak by sa „bunker mode“ spustil skôr, než sú správcovia pripravení, mohli by zostať uviaznutí so zastaranou technológiou, zatiaľ čo jednotlivci by už svoje mince dávno presunuli.

Pridáva sa aj prevádzková stránka. Presun obrovského množstva prostriedkov naraz by zaťažil sieť a zvýšil poplatky. Inštitúcie by navyše museli komunikovať s klientmi, regulátormi aj audítormi. Každé zdržanie by mohlo podkopať dôveru v ich služby.

Čo to znamená pre trh

Keďže do kryptomien vstupuje čoraz viac tradičných finančných hráčov, napríklad prostredníctvom burzovo obchodovaných fondov, pripravenosť správcov sa stáva systémovou otázkou. Odvetvie sa preto pravdepodobne bude musieť zaoberať postkvantovou kryptografiou s predstihom: plánovať upgrady, testovať nové štandardy a pripravovať migračné postupy skôr, než budú naozaj potrebné.

Kvantová hrozba môže byť ešte roky vzdialená. Pri inštitúciách, ktorých systémy sa menia pomaly, však môže byť práve tento čas rozhodujúci.