Nálezy pri veľkých firmách 52 mil. eur, takmer päťkrát viac ako vlani

Pri konsolidácii verejných financií si väčšina ľudí predstaví vyššiu DPH, nové dane alebo drahšie služby. Menej viditeľná, no rovnako dôležitá je druhá strana: či štát dokáže vybrať dane, ktoré mu podľa zákona patria, aj od najväčších firiem. Práve tu prišla Finančná správa s výrazným číslom. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ÚVHS), ktorý dohliada na najväčších daňovníkov v krajine, tento rok zatiaľ pri kontrolách transferového oceňovania napočítal nálezy za viac ako 52,4 milióna eur. Za celý rok 2025 to bolo približne 11,17 milióna eur.

Bežnej domácnosti sa táto téma dotýka nepriamo, no reálne. Každé euro, ktoré nadnárodná skupina presunie zo Slovenska do krajiny s nižšími daňami, chýba v rozpočte. Z neho sa platia nemocnice, cesty aj dôchodky a chýbajúce peniaze napokon v nejakej podobe doplatí niekto iný.

Čo sa skrýva za pojmom transferové oceňovanie

Veľké firmy na Slovensku často nie sú samostatné podniky, ale súčasť medzinárodných skupín. Slovenská dcérska firma nakupuje súčiastky od sesterskej spoločnosti v inej krajine a materskej firme platí za používanie značky, úroky z pôžičky v rámci skupiny alebo poplatky za riadenie. Ceny v týchto obchodoch si určuje samotná skupina, a práve tu vzniká priestor na daňovú optimalizáciu.

Ak slovenská firma zaplatí sesterskej spoločnosti za službu viac, než by zaplatila nezávislému dodávateľovi, jej zisk na Slovensku klesne a časť zisku sa presunie inam. Zákon preto vyžaduje, aby ceny medzi prepojenými firmami zodpovedali tomu, na čom by sa dohodli nezávislé strany za podobných podmienok. Odborne sa to volá princíp nezávislého vzťahu. Vychádza zo smerníc OECD a uplatňujú ho daňové úrady vo väčšine vyspelých krajín.

Takéto obchody sa kontrolujú ťažko. Jediná správna cena neexistuje, posudzujú sa porovnateľné obchody, úloha a riziká jednotlivých firiem v skupine a často aj rozsiahla dokumentácia. Spor sa preto nezriedka vedie o metódu výpočtu, nie o jednoduché prerátanie.

Čo ukazujú čísla za rok 2026

Podľa Finančnej správy tvoria kontroly transferového oceňovania viac ako 60 % všetkých prebiehajúcich daňových kontrol na ÚVHS. Pri najväčších firmách sa úrad teda zjavne sústreďuje najmä na túto oblasť. Firmy na kontrolu vyberá podľa hodnotenia rizika a podrobných analýz, ktoré majú odhaliť, kde môžu byť ceny medzi prepojenými firmami nastavené nesprávne.

• nálezy z kontrol transferového oceňovania v roku 2026 doteraz: viac ako 52,4 milióna eur,
• nálezy za celý rok 2025: 11 170 564 eur,
• nárast: takmer 370 %, teda zhruba 4,7-násobok, a to ešte pred koncom roka,
• v prvých troch štvrťrokoch 2026 úrad ukončil 20 kontrol dane z príjmov právnických osôb, z toho 18 s nálezom (90 %).

Vysoký podiel kontrol s nálezom naznačuje, že úrad nevyberá firmy náhodne. Ak sa zameria na prípady, kde už analýza ukazuje problém, prirodzene bude úspešnejší. Ukončených kontrol je však pomerne málo, takže celkový obraz môžu výrazne ovplyvniť aj jednotlivé veľké prípady.

Prečo sa štát na túto oblasť zameriava práve teraz

Súvislosti sú zrejmé. Slovensko má vysoký deficit verejných financií a vláda v posledných rokoch siahla po viacerých konsolidačných opatreniach vrátane zmien v zdaňovaní firiem. Od roku 2025 platia firmy s najvyšším základom dane daň z príjmov vo výške 24 %. Vyššia sadzba zároveň zvyšuje motiváciu presúvať zisky do krajín s nižšími daňami, a tým aj dôvod, aby štát tieto peniaze sledoval pozornejšie.

Ide aj o širší medzinárodný trend. Projekt OECD proti presúvaniu ziskov (BEPS) a európske pravidlá o minimálnej 15 % dani pre veľké nadnárodné skupiny preniesli boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu z odborných diskusií do bežnej práce daňových úradov. Štáty si navzájom vymieňajú informácie a veľké skupiny musia hlásiť svoje výsledky po jednotlivých krajinách. Daňové úrady tak majú oveľa viac údajov ako pred desiatimi rokmi.

Nález ešte neznamená peniaze na účte štátu

Pri čísle 52,4 milióna eur treba byť opatrný. Daňový nález je výsledok kontroly, nie peniaze, ktoré automaticky prídu do rozpočtu. Firma sa môže odvolať, spor môže pokračovať na súde a pri transferovom oceňovaní sa vec často rieši aj cez medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Vtedy sa o úprave zisku rokuje s daňovým úradom druhého štátu.

Zo správy sa nedá zistiť, koľko z nálezov tvorí priamo doplatená daň a koľko napríklad znížená daňová strata, ktorú by si firma inak mohla odpočítať v ďalších rokoch. Nie je jasné ani to, či ide o viac stredne veľkých prípadov, alebo o niekoľko výnimočne veľkých kontrol. Odpovede ukáže až vývoj v nasledujúcich mesiacoch a rokoch.

Čo to môže znamenať pre firmy a ich akcionárov

Pre veľké firmy na Slovensku je odkaz jasný: ceny v rámci skupiny sú teraz pre daňový úrad prioritou číslo jeden. Dá sa čakať, že firmy budú viac dbať na dokumentáciu a porovnávacie analýzy. Niektoré si možno častejšie vopred dohodnú so správcom dane, ako budú ceny počítať. Poradenstvo ich bude stáť viac, no budú mať menej neistoty.

Možné sú v zásade dva scenáre. V lepšom prípade firmy pod prísnejším dohľadom upravia ceny v rámci skupiny a viac zisku sa zdaní na Slovensku bez dlhých sporov. V horšom prípade pribudnú roky trvajúce súdne spory a niektoré skupiny môžu pri nových investíciách vnímať Slovensko ako krajinu s vyšším daňovým rizikom. Ktorý scenár prevládne, bude závisieť aj od toho, nakoľko predvídateľne bude úrad postupovať.

Pre drobných investorov, ktorí majú akcie nadnárodných firiem, je to skôr súčasť širšieho obrazu. Daňové úrady v mnohých krajinách sprísňujú dohľad nad presúvaním ziskov a doplatky či spory sa potom môžu vo výročných správach objaviť ako rezervy alebo jednorazové náklady.

Náš pohľad: dobrý signál, rozhodne však výsledok

Podľa nás je logické a z hľadiska spravodlivosti daní žiaduce, že sa úrad sústreďuje na transferové oceňovanie. Menšie domáce firmy ani zamestnanci nemôžu presúvať zisky do zahraničia, preto by pravidlá mali platiť rovnako pre všetkých. Číslo 52 miliónov eur je výrazné najmä v porovnaní s minulým rokom. Kľúčová otázka však je, koľko z nálezov obstojí po odvolaniach a na súdoch a koľko peňazí štát naozaj vyberie. Rovnako dôležité bude, či sa vyššie tempo kontrol udrží aj v ďalších rokoch, alebo išlo o jednorazový výkyv spôsobený niekoľkými veľkými prípadmi. Až údaje za viac rokov ukážu, či sa schopnosť štátu vyberať dane od najväčších firiem naozaj trvalo zlepšila.